Ste predseda Výboru NR SR pre financie a rozpočet. Existuje cesta, ako by mohli byť ľudia na Slovensku bohatší? Ak áno, aká?
Otázkou je, ako chápať „bohatší“? Bohatstvo sa dá chápať v rôznych rovinách. Bohatí sme aj vtedy, ak sme spokojní sami so sebou, so svojimi životmi. Platí, že môžeme byť spokojní a šťastní s malým množstvom peňazí, ale aj nešťastní boháči. Preto medzi zaujímavé metriky patrí aj index šťastia. Cieľom je dobrá životná úroveň – vyspelé školstvo, zdravotníctvo, infraštruktúra – s tým prídu aj nové pracovné príležitosti a následne aj bohatší a spokojnejší Slováci. Šancou, ako byť bohatší, je aj uvedomenie si hodnoty našej krajiny a prírody, ktorá nás obklopuje. Ak tento potenciál Slovenska dokážeme v budúcnosti lepšie turisticky využiť, môžeme byť bohatší aj v užšom pohľade. Ak sa pozrieme priamo na ekonomiku, je kľúčové uspieť v celosvetovej súťaži o priemysel 4.0. Vo finančnej oblasti sa Slovensko nutne potrebuje zamerať na vytvorenie priaznivého prostredia pre fintechy.

“Slovensko by si v budúcom ekonomickom rozvoji mohlo brať príklad z pobaltských krajín.”

Sú krajiny, z ktorých by si Slovensko v budúcom ekonomickom rozvoji mohlo brať príklad?
Dlhodobým príkladom sú pobaltské krajiny, ktoré začínali tak ako my. Rozvíjali služby, e–Government, majú dobrý daňový systém. Príkladom je firemná daň v Estónsku, ktorú si viem predstaviť aj u nás. Daň sa neplatí k „decembru“, ale vtedy, keď si vlastník vypláca zisk. Štát sa tak správa ako ďalší akcionár. Firmám tak hrozí menší finančný šok v čase, keď sa menej darí. Vždy musíme pozerať na úspešné krajiny. Zo všetkých krajín, ktoré sú na čele rôznych ekonomických rebríčkov (Doing Business, The Global Competitiveness Index, Index of Economic Freedom…) si môžeme zobrať nejaký príklad. Som dokonca presvedčený, že je našou povinnosťou aplikovať Best Practice (pojem pre osvedčené postupy, procesy alebo metódy, pozn.) zo sveta a takto zlepšovať aj naše prostredie.

Výbor pre financie a rozpočet sleduje banky a finančný trh. Je niečo, čo podľa vás banky na Slovensku nerobia a mohli by? Niečo, čo by mohli mať a nemajú?
Náš bankový systém je stabilný a ziskový. Banky sú chrbtovou kosťou ekonomiky a svoju stabilizačnú funkciu ukázali aj v čase koronakrízy. Na Slovensku je etablovaných relatívne veľa bánk a konkurenčný boj funguje. Zrušením bankového odvodu štát v správnom čase zlepšil podnikateľské prostredie v bankovom sektore. Aj banky samotné sa prispôsobujú dobe – inováciami, produktmi a mám pocit, že aj rozšírenou zodpovednosťou – čoraz častejšie robia aj projekty finančnej gramotnosti. Chopili sa teda aj úlohy edukátorov. Napríklad aj v oblasti investovania, kde sme my Slováci žiaľ veľmi opatrní, kvôli negatívnym skúsenostiam z minulosti. Ku spokojnosti mi chýba, aby zisky bánk vytvorené na Slovensku, boli na Slovensku aj reinvestované. Alebo ešte lepšie – chýba mi stav, aby banky aj zisky vytvorené v iných krajinách, investovali u nás.

Čo môže na svojom prístupe k financiám zmeniť verejnosť?
Viac sa vzdelávať a nebáť sa nových výziev. Stále platí, že mnoho Slovákov sa obáva finančného sveta. No a z obáv najčastejšie vyplývajú nesprávne rozhodnutia. Dôležité je finančnú gramotnosť rozvíjať už v školách ako súčasť rôznych predmetov. Osvojovať si pojmy, významy, učiť sa na reálnych príkladoch. Čo človek pozná od malička, s tým pracuje a na tom vie stavať. Aj v dospelosti je možné svoje znalosti posunúť. Internet je plný informácií, zdrojov je naozaj veľa. Tu však treba konať uvážlivo a všetkému dať čas. Z jedného napozeraného videa sa nestávame ekonomickými expertmi 😷. Ak sa však následne budeme o investovaní, šetriacom pláne alebo refinancovaní hypotéky rozprávať s odborníkom, určite mu viac porozumieme a naše očakávania sa skôr naplnia.

Aké dáta o slovenskom finančnom trhu máte a čo z nich vyvodzujete?
Na túto vašu otázku odpoviem trochu inak. Najnovšími dátami, ktoré ma tento rok zaujali, je štúdia NBS „Prehľad inovácií v dohliadaných subjektoch finančného trhu v SR“. 

“Jazdím v jednom aute už viac ako 10 rokov.”

Je niečo dôležité alebo zaujímavé, čo ste sa v poslednom čase o financiách sám naučil?
Koronakríza ma naučila sa na svet pozerať trochu inými očami. Ešte viac vyplávala na povrch potreba zvýšenia finančnej gramotnosti. Samozrejme, je veľká skupina ľudí, ktorej sa ťažko odkladajú financie do rezervy, pretože ich príjmy sú nízke. Ale je aj mnoho domácností, ktoré si svojich 10 – 20 % z výplaty mohli, no neodkladali na horšie časy. Pri znížení alebo strate príjmov následne čelia existenčným problémom. A to pripisujem nedostatočnej vzdelanosti. Dnes je doba vysokej spotreby aj neudržateľného životného štýlu, ktorý často sledujeme na sociálnych sieťach. Zabúdame však na realitu, ktorá má napríklad s Instagramom často málo spoločné. Človek sa musí vedieť rozhodnúť a určiť si priority – a to mi dnes trochu chýba.

Ste predsedom Výboru pre financie a rozpočet Trnavského samosprávneho kraja. Dajú sa za posledný rok uviesť príklady, kedy sa v Trnavskom kraji ľuďom alebo komunitám konkrétne finančne pomohlo?
Som osobitne hrdý na to, že Trnavský samosprávny kraj má zdravé financie. Korona bola šokom, v prvom rade zdravotným, ale aj finančným. Rozpočet TTSK pokladám za dobrý, dokázal pokryť zvýšené výdavky. Umožňuje pokryť náklady prevádzky, opráv aj pripravovaných kapitálových investícií. Samosprávne kraje majú svoju zásadnú úlohu v starostlivosti o starých ľudí a v zdravotnom zvládaní koronakrízy. Ale konkrétne k vašej otázke, do konca marca bolo možné požiadať o dotáciu na kultúrne, športové, zdravotné a aj sociálne projekty. Práve tieto projekty sú určené pre rôzne spoločenské komunity.

Snažil ste sa niekedy v rámci finančného správania niekomu niečo vysvetliť? Pomôcť?
Určite, na potrebu finančnej gramotnosti sa snažím pravidelne upozorňovať aj na sociálnych sieťach cez rôzne linky a infografiky. Vždy dám do popredia aj dobrý projekt či nápad. Na túto otázku odpovedám často aj v osobných správach na sociálnych sieťach či emailoch. Aj ja sám sa snažím žiť udržateľne – jazdím v jednom aute už viac ako 10 rokov, snažím sa chrániť prírodu, starám sa o vlastnú záhradu. Niečo si aj doprajem, ale nezabúdam myslieť na dôležitosť rezervy na horšie časy.

Na začiatku roka bol v parlamente schválený váš návrh, aby “osoby staršie ako 15 rokov do skončenia povinnej školskej dochádzky od marca tohto roka mohli vykonávať okrem činností v kultúre, umení, športe a reklame aj ďalšie ľahké práce, ktoré charakterom a rozsahom neohrozujú ich zdravie, ďalší vývoj alebo ich školskú dochádzku.” Čo od tohto očakávate a čo vás inšpirovalo?
Každé euro je dobré, aj ja som bol mladý a chcel som svoje peniaze. Prvé brigády nás učia práve zodpovednosti a aj finančnej gramotnosti. Ak si na niečo človek zarobí sám, vie koľko času v práci ho to stálo, koľko úsilia musel vynaložiť. Zistí, ako veci fungujú  – čo je jeho čistý príjem, koľko precestoval, koľko prejedol a čo mu ostane. Myslím, že tu bola taká diera v zákone, kedy nám študenti jedno leto stáli alebo ešte horšie, ich prvý kontakt s brigádou bola práca načierno. Namiesto prvej skúsenosti so zmysluplnými zákonmi sa učili, ako obchádzať nezmysluplné pravidlá.

“Ponaučenie z tejto krízy je, že vždy treba myslieť na horšie časy.”

Aké ďalšie pozmeňovacie návrhy plánujete?
Poviem skôr o ďalších, ktoré sú už realitou. Po dlhých rokoch boja sa mi podarilo zdobrovoľniť gastráče. Stojím aj za novelou zákona o cestnej premávke, kde sme umožnili ľudom ponechať si svoju obľúbenú EČV. Alebo naopak, je možné predať vozidlo aj s EČV a nový majiteľ nemusí rozstrihať pôvodné a kupovať si nové EČV.
Vo finančnej oblasti sa musíme vyhnúť prílišnej byrokracii či gold-platingu (aplikácia smerníc EÚ, ktorá konkurenčne znevýhodňuje domáce podniky, pozn.). Takže aktuálne sa venujem AML zákonu. Slovensko musí implementovať smernicu a  vytvoriť centrálny register účtov. A je kľúčové, aby bola vyvážená a popri verejnom záujme chránila aj súkromie. Tiež potrebujeme naštartovať podnikateľské prostredie a otvoriť ho práve mladým. Preto sa aj s našimi mladými Saskármi zmysluplne legislatívne umožniť začatie živnosti už od 16 rokov.

Vlani ste na blogu uviedol príklad, kedy sa IT aplikácia na predaj diaľničných známok dala vytvoriť za 1% predpokladaných nákladov. Registrujete na Slovensku viac podobne nadhodnotených projektov? Ak áno, čo s tým robíte?
Nadhodnotenie o 99% je samozrejme extrém, ale príkladov neefektívnosti je veľa. Takým boli aj gastrolístky, kde sme štátom garantovaný biznis odstránili ich zdobrovoľnením. Proti neefektivite sa bojuje aj kvalitnými a čestnými štátnymi manažérmi.

Stretávate sa pri práci s dezinformáciami?
Stretávam sa jednak s pretlakom informácií, čo je asi v tejto pracovnej pozícii normálne a určite aj s dezinformáciami. Pri mailovej komunikácii je to takmer štandardom; každý má svoju pravdu, horšie je, že tá často nie je podložená faktami. Vtedy vysvetlím môj pohľad na vec a vždy priložím aj odkaz s adekvátnymi informáciami.

Je niečo, čo v rámci finančnej gramotnosti neviete a chcel by ste vedieť?
Potrebujeme viac dát na to, aby sme mohli ušiť kvalitné programy do škôl, ale aj pre širokú verejnosť. Určite nemám prehľad o všetkých dobrých príkladoch z iných krajín.

Poviete z hlavy, čo znamená pri úveroch skratka RPMN?
Ročná percentuálna miera nákladov – vyjadruje celkovú úrokovú mieru úveru alebo pôžičky, lebo zohľadňuje nielen úrok, ale aj všetky ostatné poplatky súvisiace s úverom.

Pozeráte sa do budúcnosti s optimizmom?
Korona dosť zrazila Slovensko na kolená. To je fakt, ktorý nie je možné prehliadnuť. Do budúcnosti sa však pozerám s optimizmom. Verím, že krízu zvládneme. Každopádne Slovensko sa posúva a je to vidieť v každom smere. Ľudia sú cieľavedomejší, otvorenejší podnikaniu, pýtajú sa na kvalitu potravín, riešia, odkiaľ je tovar. Záleží im na vzdelaní, vraciame sa k čítaniu a máme vyšší dopyt po kvalitných službách. Po finančnej stránke z tejto krízy sa dá niečo vziať, a tým je ponaučenie, že vždy treba myslieť na horšie časy. Zároveň sa otvorila potreba zmeny systému vzdelávania, zmien v učebných osnovách, kde musí byť priestor aj pre finančnú gramotnosť.

➩ Marián Viskupič je zakladajúci člen strany SaS. Vyštudoval Fakultu podnikového manažmentu Ekonomickej univerzity v Bratislave s odborom Ekonomika a manažment podniku. Popri štúdiu pracoval ako učiteľ na základnej škole a na obchodnej akadémii. Ako ekonóm je za čo najjednoduchšiu formu podnikania bez zbytočných právnych prekážok.