Páči sa vám aktuálny stav plánu obnovy na Slovensku?
Myslím si, že dokument bol pomerne kvalitne spracovaný z analytického pohľadu. Skutočným testom však bude jeho implementácia. Naše doterajšie výsledky pri čerpaní eurofondov totiž nie sú dvakrát oslnivé.  

K plánu obnovy: Predstavte si ideálny stav, ktorý by v ideálnom prípade mohol nastať.
Ja by som bol veľmi spokojný už s tým, ak by sa vydarili kľúčové reformy a investície v oblasti vzdelávania a zvyšovania inovačného potenciálu krajiny. Je to oblasť, ktorá je kľúčová pre budúcnosť Slovenska v 21. storočí.

Štát plánuje preplatiť 30 000 žiadateľom až 16 600 euro (polovicu nákladov) na rekonštrukciu bytového domu staršieho ako 15 rokov. Spadá napríklad tento prvok koncepčne do toho, ako si vy plán obnovy predstavujete?
Pravdupovediac, moje priority by boli inde.

Minulý rok ste v rozhovore pre Forbes na otázku, či sa posúvame k novej ekonomike 21. storočia uviedol: “Povedal by som, že potrebujeme do desať indikátorov, ktoré hovoria o novej ekonomike. A tie by sme mali sledovať.” Dokážete uviesť, aspoň niektoré indikátory, ktoré by to mohli byť?
Už dávnejšie sme s kolegami napísali štúdiu „Ako sa najesť z grafov?“, kde sme sa o to pokúsili. Na mojom zozname by určite nechýbali medzinárodné ukazovatele sledujúce výsledky v oblasti vzdelávania (PISA, ranking univerzít alebo čistý odliv študentov), inovačného potenciálu (inovačné skóre, DESI), zelenej ekonomiky (emisie) ale aj všeobecnej kvality života (odvrátiteľná úmrtnosť či spokojnosť so životom). 

“Kapitál sa veľmi ľahko stratí, ak má inde oveľa lepšie podmienky.”

Má aktuálny návrh reforiem Igora Matoviča potenciál? Smeruje správnym smerom?
Zatiaľ sú to len tézy. Kým to neuvidíme čierne na bielom aj s prepočtami, veľmi ťažko sa k tomu vyjadruje. Môj názor na reformu zdaňovania je napríklad v štúdii Rozpočet 2.0, kde navrhujeme prorastový daňový mix: viac zdaniť spotrebu, majetok a negatívne externality, a menej prácu.

Aký máte názor na navrhované zvýšenie daňového zaťaženia slovenských bánk? Neprenesú to banky finálne na svojich zákazníkov, prípadne neuberú z možných investícií na Slovensku?
Osobne nemám rád sektorové dane. Pri úvahách o zdaňovaní finančného sektora je lepšie ísť spoločnou európskou cestou. Kapitál sa totiž veľmi ľahko stratí, ak má inde oveľa lepšie podmienky.

Tento rok na jar ste zverejnili výzvu, aby vláda prijala reformu dôchodkov. Vyvíja sa podľa vás aktuálna diskusia a príprava tejto reformy správnym smerom? Ak nie, ktorým smerom by sa mala diskusia ideálne vyvíjať?
Kým bola diskusia na odbornej úrovni, ministerstvo financií, rozpočtová rada aj NBS sa zhodli na mnohých prioritách. Reforma však narazila na politické prekážky. Nie je mi celkom jasné, čo sa z hlavných zámerov nakoniec podarí preniesť do reálneho života. 

Je možné dosiahnuť, aby sa dôchodková stratégia nemenila vždy, keď nastúpi nová vláda?
Samozrejme, každá vláda môže meniť dôchodkový systém ako chce. Avšak pre stabilitu a predvídateľnosť systému by bolo výborné, keby sa podarilo prijať ústavný zákon aspoň o hlavných mantineloch, na ktorých sa vie zhodnúť opozícia aj koalícia. Aby sa dôchodkový systém nestal trhacím kalendárom. Predsa hovoríme o stratégii na mnoho desiatok rokov dopredu.

Ako sa vám darí z pozície viceguvernéra NBS ovplyvňovať rozhodnutia politikov?
Samozrejme len nepriamo a v rovine odborných argumentov. Niekedy viac, inokedy menej, čo je prirodzené.

Ste spoluzakladateľ Inštitútu finančnej politiky, Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a Útvaru hodnoty za peniaze. Môžete stručne pre nezasvätených povedať, aké boli dôvody ich vzniku?
Vždy som sa snažil o to, aby sa rozhodnutia v ekonomických otázkach boli v maximálne možnej miere postavené na dátach s použitím najmodernejších metód. Technokrati musia na stôl poctivo položiť všetky alternatívy a argumenty. Samozrejme, posledné slovo majú politici, ale rozhodovať by mali na základe faktov a nie pocitov. Všetky tri spomínané inštitúcie pri svojej práci vychádzajú z tohto videnia sveta.

Jednou z aktuálnych tém je inflácia. Ako očakávate, že bude vyzerať inflácia na Slovensku v roku 2022?
Bohužiaľ, ceny rastú na krátkodobom horizonte rýchlejšie, ako sme predpokladali. Najmä ide o energie a potraviny, na ktoré centrálne banky nemajú vplyv. V ostatnej prognóze sme odhadovali na budúci rok rast inflácie HICP (harmonizovaný index spotrebiteľských cien, pozn.) o 3,9%. Obávam sa, že v našej zimnej prognóze budeme musieť toto číslo zrevidovať výraznejšie nahor. Na strednodobom horizonte však predpokladáme návrat inflácie smerom k dvojpercentnej hranici.

Prosba o podobnú prognózu: Slovensko má dnes jedny z najnižších úrokových sadzieb na hypotéky v Európe. Očakávate, že pôjdu v najbližších rokoch hore? Nevzniknú prísnejšie pravidlá na nové úvery?
Posledné čísla ukazujú, že dynamika úverov na Slovensku opäť narastá. Zatiaľ však platí, že značná časť objemu nových úverov smeruje do domácností s vyšším príjmom. Preto nevidím dôvody na okamžité sprísňovanie pravidiel. Riziká však pravidelne vyhodnocujeme aj v spojení s nízkymi sadzbami, či rastom cien nehnuteľností.

“Cieľom potenciálneho zavedenia digitálneho eura nie je zánik hotovosti ale ponuka alternatívy pre tých, ktorí radšej využívajú digitálne formy platenia.”

Ako podľa vás pravdepodobne bude vyzerať digitálne euro? Čo sa vďaka nemu vo svete financií najviac zmení?
Zatiaľ sa nerozhodlo, či digitálne euro vôbec uzrie svetlo sveta. Mnohé svetové centrálne banky však uvažujú týmto smerom, aby aj v ére digitalizácie ponúkali občanom bezpečnú a lacnú alternatívu na vykonanie transakcií. Predstaviť si to môžete ako bežný účet v centrálnej banke ku ktorému máte aplikáciu na platenie. Hlavným prínosom takéhoto riešenia by mohlo byť zlacnenie transakcií (tak doma ako aj cez hranice), zvýšenie bezpečnosti a uchovanie menovej stability v ére globálnych stablecoinoch.

Očakávate, že sa v horizonte desiatich rokov výrazne zmení miera používania hotovosti?
Bude to skôr evolúcia ako revolúcia. Mladšie generácie budú menej platiť papierikmi a kovmi, staršie generácie však veľmi nie. Dôležité je, že cieľom potenciálneho zavedenia digitálneho eura nie je zánik hotovosti ale len ponuka alternatívy pre tých, ktorí radšej využívajú digitálne formy platenia. 

V minulosti bolo Slovensko označované za jedného z ekonomických tigrov. Bolo to podľa vás oprávnené?
Po vzore rýchlo rastúcich ázijských ekonomík v minulosti sa úspešné príbehy ekonomického dobiehania Západu často označujú týmto prívlastkom. Vzhľadom na širokú paletu reforiem na Slovensku a následného silného ekonomického rastu ma vôbec neprekvapilo takéto lichotivé označenie. 

“Zlá investičná stratégia na zahraničných trhoch znamená, že miliardy nechávame vonku.”

Čo by mohlo pomôcť, aby sme tak opäť boli označovaní?
Tatranský tiger už dlhšiu dobu podriemkava. Prebrať ho z dlhého spánku by mohli naozaj len radikálne reformy, ktoré si – ako som v jednom rozhovore povedal – vyžadujú „brutálnu zmenu myslenia“. Ešte stále príliš často budujeme ekonomiku 20. storočia a betón a asfalt majú výrazne navrch nad gigabajtmi a herzmi.

V článku zo 16. júna 2021 na vašom webe píšete: “Nevyužitý potenciál je ešte horší ako neefektívne minuté peniaze.” Kde najviac nevyužívame potenciál? Spoločnosť, jednotlivci?
Hovoril som to v súvislosti s investovaním v druhom pilieri dôchodkového systému. Neefektívne minuté peniaze sa aspoň dostanú do ekonomiky, ale zlá investičná stratégia na zahraničných trhoch znamená, že miliardy nechávame vonku. Vo všeobecnosti ma mrzí najmä nevyužitý potenciál na vytvorenie inovačného prostredia. Máme úspešné firmy, dobré fakulty aj ambiciózne ciele verejnej politiky, no nevieme ich spojiť do jedného úspešného klastra. Dobrovoľne tak exportujeme veľa talentu do susedných krajín a to krajinu bolí viac ako neefektívne minuté finančné prostriedky.

Zelený aspekt v menovej politike: Fed ho odmietol riešiť, ECB má opačný postoj. Váš názor?
Kľúč k riešeniu je samozrejme na vládach a na medzinárodnej spolupráci. Centrálne banky majú limitované možnosti. Aj ony by si však mali priložiť svoju ruku k dielu, tam kde je to možné a žiadúce. Pre mňa sú to najmä oblasti týkajúce informačných povinností firiem, ohodnotenia kolaterálu alebo napríklad vlastné investičné portfóliá. Pri menovopolitických operáciách by som bol zatiaľ trochu opatrnejší.

“Páčia sa mi malé krajiny, ktoré pochopili, že vzdelanie je hodnotou a inovačný potenciál kľúčovou ingredienciou k úspechu.”

Ktoré svetové ekonomické modely sú pre vás najinšpiratívnejšie?
Páčia sa mi najmä malé krajiny, ktoré pochopili, že vzdelanie je hodnotou a inovačný potenciál kľúčovou ingredienciou k úspechu. Nemám jednu vysnívanú krajinu, ale rád sa pozerám na ekonomický model Fínska, Estónska, Švajčiarska, či Izraela. 

Označujete sa za multifunkčného (pragmatického) ekonóma. Čo si pod tým máme predstaviť?
S obľubou hovorievam, že som niečo medzi stavbárom, lekárom a tlmočníkom. Stavbár buduje mosty. Mojou ambíciou je prepájať svet akademických poznatkov a reálnej hospodárskej politiky. Pretaviť vzorce plné gréckych písmen do paragrafov alebo rozdelenia verejných zdrojov. Lekár stanovuje diagnózu a predpisuje lieky. Navrhovať terapiu pre celú ekonomiku je asi to najzaujímavejšie, čo môže ekonóm na Slovensku robiť. Tlmočník pomáha ľuďom sa dorozumievať. Ekonómia a jej princípy nie sú vždy zrozumiteľné pre všetkých, obzvlášť v krajinách so socialistickou minulosťou. Preto považujem za dôležité, aby širšie vrstvy občanov a najmä mladá generácia lepšie chápali svet ekonómie a financií.

Kariéru ste začali ako analytik v súkromnom bankovom sektore. Je niečo, čo ste sa vtedy naučili a nikdy na to nezabudli?
Súkromný sektor mi dal veľa najmä čo sa týka silnej orientácie na výsledky. Preto som vždy hľadal cesty ako sa dajú veci zlepšiť a nie ako ubraňovať existujúci stav. To stále chýba veľa ľuďom vo verejnom sektore.

Z akých konkrétnych zdrojov najčastejšie čerpáte nové informácie? Akých autorov najradšej čítate?
Ťažká otázka. Pri každom probléme sú to iní autori. Jednotný je skôr spôsob: prečítam si najdôležitejšie akademické články k problému, získam informácie o najlepšej praxi (najmä cez medzinárodné organizácie ako OECD) a potom sa porozprávam s kľúčovými ľuďmi, aby som získal prehľad o možných prekážkach. Následne s kolegami napíšeme štúdiu. Knihy čítam naozaj rôznorodé. Nemám obľúbeného autora, ale ak vyjde nová kniha od Tima Harforda alebo Malcolma Gladwella, tak si ju rád prečítam.

Ste hosťujúci profesor na Central European University vo Viedni (predtým v Budapešti). O čom boli vaše posledné prednášky?
Učím pokrízovú hospodársku politiku, teda ako sa zmenila teória a prax po nedávnych veľkých šokoch. Ide o finančnú krízu, eurokríziu a teraz už aj pandémiu.

➩ Ľudovít Ódor je slovenský ekonóm, pedagóg, bývalý poradca premiérky a ministra financií Slovenskej republiky a súčasný viceguvernér Národnej banky Slovenska (NBS). Je spoluautorom viacerých reformných koncepcií vrátane stratégie zavedenia eura, zmien v daňovom a dôchodkovom systéme a ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Hovorí po anglicky a maďarsky.

Za pomoc pri príprave rozhovoru ďakujem týmto ľuďom:
Radovan Kavický, Tomáš Kromka, Vladimír Janovič, Miron Zelina, Marcel Onufer.