Dodnes vo mne rezonuje váš článok na blogu z novembra 2016, kedy ste popisovala, ako vyzerá chudoba a rozprávala príbeh ženy s šiestimi deťmi, ktorej zostávalo na stravu a ďalšie výdavky 88 centov na člena rodiny a deň. Spoznala ste v ďalších rokoch viac podobných rodín?
Poznám viacero ľudí, ktorí majú na deň pár centov. V prípade rodiny, ktorú spomínate, bolo ťaživé to, že v nej bolo toľko detí. Ale tento model sa na Slovensku opakuje – žena má veľa detí s nezodpovedným partnerom, nikto ju predtým v jej vlastnej rodine nepripravil na život a tak sa zacyklí ona a aj deti v generačnej chudobe. Je veľmi dôležité to prerušiť. Nielen kvôli takýmto rodinám, ale aj kvôli dopadu na spoločnosť.
Žena, ktorej príbeh si vtedy popisovala, mala názor, že si nemôže vziať pôžičku: “… nemala by som ju z čoho splácať. A nechcem kryť jednu pôžičku druhou.“ Stretli ste sa počas práce v Dobrom anjelovi s ľuďmi, ktorí naopak takto vyzretí neboli a do špirály zadlžovania sa dostali?
Práve preto som to v texte uviedla, lebo ma to prekvapilo. Väčšina ľudí v núdzi sa v pôžičkách zamotá, jednu spláca druhou a na exekúciách im neskôr narastie dlh väčší ako samotná pôžička. Ľahká dostupnosť niektorých predražených úverových produktov v kombinácii s nízkou finančnou gramotnosťou môže takýchto ľudí pripraviť o bývanie aj zmysel pracovať. S tým som sa stretla neraz.
Minulý rok ste sa vyjadrila, že “chudoba je v zabíjaní dobrou konkurentkou koronavírusu”. Ako konkrétne?
Keď vypukla pandémia sústredila som sa na ochranu tých najzraniteľnejších, v prípade Dobrého anjela hlavne onkologických pacientov. Prísne som dodržiavala lockdown a aj Dobrý anjel na to ľudí vyzýval. Lenže po čase som si uvedomila, ako prichádzajú rodiny, kde je len jeden pracujúci rodič, o prácu. Ako si nemajú za čo kúpiť dezinfekčný prostriedok. Ako prichádza hlad. To všetko môže tiež spôsobiť smrť. Ak by ľudia boli disciplinovaní, dokázali by sa s tým vyrovnať. Ale nie sú.
“Nákupy drahých značiek sú hojenie rán a zakrývanie komplexov.”
Čo z vašej skúsenosti chudobným ľuďom najčastejšie pomôže, aby zmenili svoj život?
Myslím, že veľmi dôležitá je pomocná ruka. Nie vždy materiálny alebo finančný dar. Skôr trpezlivé a múdre vedenie k zmene. Trpezlivosť je veľmi dôležitá, lebo ak niekto žil roky v sociálne zložitom prostredí, nemôžeme chcieť, aby sa z neho po troch rozhovoroch stal nový človek.
Aké finančné návyky takí ľudia podľa vás nemajú a potrebovali by mať?
Jedna z vecí je, že nevedia využiť všetky nástroje štátu, ktoré by im pomohli – čo môže súvisieť aj so zložitou byrokraciou a neústretovosťou úradov. Okrem toho naozaj veľmi často si berú pôžičky, alebo neplatia odvody. Pokiaľ ide o šetrnosť, tam sa od nich môžeme mnohému naučiť. Ale niekedy mám pocit, že niektorí mladí ľudia zo zložitejších pomerov potrebujú dokazovať okoliu, že sú na tom dobre cez nákupy drahých značiek a vecí. Kedysi ma to hnevalo, pretože taká nie som. Dnes tomu trochu rozumiem – je to hojenie rán a zakrývanie komplexov. Ale veľmi nesprávnym spôsobom. My ako spoločnosť im musíme ukázať, že toto nie je pre hodnotu človeka vôbec dôležité.
Je v súčasnej dobe na Slovensku veľa ľudí, ktorí majú doma hlad?
Nemyslím si, že ich je veľa. Určite sa Slovensko nemôže porovnávať napríklad s Afrikou. No na rozvinutú krajinu Európskej únie 21. storočia je tu stále veľa rodín, ktoré nemajú normálne bývanie a nemôžu svojim deťom dopriať zdravú stravu či dobré vzdelanie.
Vtedy, v roku 2016, sa pre onú matku vyzbierali v priebehu niekoľkých hodín tisíce eur. Sledovala ste ju aj v ďalších rokoch?
Tie peniaze boli vyzbierané na konkrétny účel, na nájomné, kým najstaršia dcéra vyštuduje a bude môcť zarábať a kým najmladšia bude môcť nastúpiť do škôlky a mama bude môcť tiež nastúpiť do práce. Teda na dva roky. Nájom som platila ja a dávala im peniaze aj na výdavky na lekára, alebo iné nevyhnutnosti. Následne sme boli v kontakte ešte rok, potom sa presťahovali do lacnejšieho bývania do menšieho mesta.
“Na Vianoce sme si dávali pod stromček menštruačné vložky.”
V rámci vašej práce pre Dobrého anjela: Akým spôsobom ste ľuďom rozdeľovali peniaze? Nakoľko ste dohliadali na ich využitie?
Celú sumu vyzbieranú v jednom mesiaci, okolo 400 000 eur, sme rovnakým dielom prerozdelili medzi cca 3000 rodín. Na jednu rodinu vyšla finančná pomoc približne 135 eur. Tieto rodiny pravidelne odporúčali lekári, vždy boli v rodine deti a nejaká závažná diagnóza. Využitie prostriedkov sme nekontrolovali. Ak by sme to robili, pomáhali by sme tridsiatim rodinám, nie trom tisícom. Ale spolupráca s lekármi zabezpečovala, že existoval prehľad o rodinách a starostlivosti o pacientov.
Boli slovenské banky a poisťovne ochotné projekt podporovať?
Áno. Dobrý anjel má hlavne s VÚB bankou a Slovenskou sporiteľňou veľmi dobré skúsenosti. VÚB banka pomáha nemalou sumou aj činmi od začiatku, teda 15 rokov, pred pár rokmi sa pridala aj Slovenská sporiteľňa. Z poisťovní dlhé roky pomáha Poisťovňa Wüstenrot.
Sú vaše osobné skúsenosti so slovenským bankami alebo poisťovňami skôr pozitívne alebo negatívne?
Ja mám finančné inštitúcie celkom rada. Majú vo veciach poriadok, starajú sa o veci, o ktoré sa mne až tak nechce a pokiaľ ide o poistné plnenia, mali sme záplavu, mala som aj úraz a všetko prebehlo v poriadku.
Zažila ste sama v živote skutočný nedostatok peňazí?
Keď môj ocko umrel, mala som osemnásť rokov a nastupovala na vysokú školu. Predtým sme kúpili dom na úver a presťahovali sa. Moja mamka bola stredoškolská učiteľka pred odchodom do dôchodku. Čiže áno. Na Vianoce sme si s mamkou dávali pod stromček menštruačné vložky, lebo to bola jediná vec, ktorej kúpe sme sa nemohli vyhnúť.
Je niečo, čo v rámci finančnej gramotnosti neviete a chcela by ste vedieť?
Neviem, či to patrí pod finančnú gramotnosť alebo to už je finančná vysoká škola, ale chcela by som rozumieť viac investovaniu do fondov a kryptomenám.
Čo by mohla slovenská vláda urobiť, aby v budúcnosti menej ľudí prepadávalo dierami v systéme štátnej pomoci? Čo by sa mohlo zlepšiť?
Vláda by mala viesť pravidelný dialóg s tretím sektorom, ktorý vychytáva práve ľudí, ktorí prepadli cez sito štátnej pomoci. Niečo dokáže vyriešiť charita a ľudská solidarita. Ale ak je takých ľudí s rovnakým problémom viac, určite to potrebuje systémovú zmenu na úrovni štátu. Napríklad platenie výživného a rodiny jednorodiča, alebo možnosť získania lacnejšieho nájomného bývania, či viac štipendií.
Ľudmila Kolesárová pochádza zo Spiša. V najväčšej nefiremnej charitatívnej organizácii na Slovensku Dobrý anjel pracovala 11 rokov. Bloguje od roku 2012. Dnes pôsobí ako projektová manažérka a redaktorka Denníka N. Za svoju prácu v oblasti charity získala v roku 2016 titul Slovenka roka. Za svoje blogy obdržala Novinársku cenu.