Nikto ma tejto zodpovednosti nemôže zbaviť. Nikomu to nesmiem dovoliť! Za problémy budem viniť primárne seba. Nebudem negatívny voči bohatým – naopak, budú pre mňa inšpiráciou.

✅ PREČO?
Chcem si vážiť sám seba. Nechcem skončiť ako troska, ktorá obviňuje celý svet. Bez zodpovednosti sa nedá udržať rodinu a vychovávať deti.

Ako myslieť, aby som bol zodpovedný?

„Počas jednej generácie, možno dvoch, nás starostlivá štátna správa úplne premenila. Od štátu očakávame všetko. Prácu, zdravotnú starostlivosť, bývanie i všemožnú pomoc v ťaživých životných situáciách. Máme obrovskú armádu byrokratov, ktorí majú jedinú úlohu – postarať sa o nás. Poskytovať sociálne dávky a starať sa o naše duchovno.
Tento všeobecne rozšírený prístup z nás robí spoločenstvo nemluvniat, spoločnosť ľudí, ktorá očakáva, že bude zaopatrená, ľudí, ktorí sa o seba postarať buď nie sú schopní, alebo nemajú tú vôľu. Vlastná iniciatíva, guráž a dôvtip sú na ústupe.“
George Mikes, 📚 Ako byť chudobným. Kniha vyšla v roku 1983.

„Najväčšie nešťastie človeka je to, že nepoznáme sami seba. Ak nepoznáme seba, ako môžeme pomôcť druhým? Ako môžeme vychovávať svoje deti? Čo ich chceme naučiť, keď si nevieme sami poradiť?“
Ján Zbojek, 📚 Šlabikár finančnej gramotnosti (2011)

„Väčšina ľudí žije vo svete, ktorý im pripravili iní. Môžete však pozmeniť priestor, kde žijete a pracujete, aby ste boli viac vystavení pozitívnym podnetom a menej tým negatívnym. Pretváranie prostredia vám umožňuje znovu vziať veci do vlastných rúk a stať sa architektom svojho života.
Disciplinovaní ľudia dokážu lepšie štruktúrovať svoj život tak, že nepotrebujú heroickú silu vôle a sebakontrolou. Inými slovami, menej sa vystavujú pokušeniu. Vytvorte si disciplinovanejšie prostredie.“
James Clear, 📚 Atómové návyky (2018)

„Múdry človek sa nikdy nesťažuje na osud, ani si nemyslí, že sa vesmír rúti do záhuby, keď on sám nie je v poriadku.“
Adam Smith (1723-1790), 📚 Teória morálnych pohnútok (1759)

Choďte a bojujte!

„Na to, aby ste dali svojmu životu zmysel, musíte robiť ťažké veci. Choďte a bojujte. Je to ťažké. Nebudem tvrdiť, že to je ľahké. Je to naozaj ťažké, ale všetky potrebné nástroje máte k dispozícii. Sú tam vonku.
Za peniaze si kúpite slobodu v materiálnom svete. Neurobia vás šťastnými, nevyriešia vaše zdravotné problémy, neurobia vašu rodinu skvelou, neurobia vás fit, neurobia vás spokojnými. Vyriešia ale veľa iných, externých problémov. Zarábať peniaze je rozumný krok vpred. Zarábanie peňazí vyrieši vaše finančné problémy. Peniaze odstránia mnoho prekážok, ktoré by mohli stáť v ceste tomu, aby ste boli šťastní, no neurobia vás šťastnými. Poznám veľa bohatých ľudí, ktorí sú nešťastný. Naučili sa byť úzkostlivými. Musíte sa naučiť, ako byť šťastný.“
Erik Jorgenson, 📚 Almanach Navala Ravikanta (2020)
.

Naše myslenie sa nám nemusí „diať“

„V lietadle vlastného života si môžeš vybrať – buď budeš pilotom, alebo pasažierom. A ak budeš pasažierom, polož si otázku: „Kto vlastne riadi toto lietadlo?“ Toto mi jedno pekné popoludnie povedal Hermano Claudio, zakladateľ malého mystického rádu neďaleko Limy v Peru. Hovoril mi o tom, ako sa mnohí ľudia v živote väčšinu času len nechávajú niečím unášať, pasívne absorbujú podnety zvonku, a ak aj vyvinú nejakú aktivitu, väčšinou ide o inštinktívne, automatické reakcie na tieto podnety. Zdroj svojej radosti aj svojho smútku, svojho hnevu aj svojho nadšenia hľadajú vždy zvonku, mimo seba. A vnímajú, že ich vlastné myšlienky, rozhodnutia a činy sa im „dejú“. Všetko „sa im stalo“.
Hermano zomrel pred pár rokmi, no jeho slová sa mi často vynoria v pamäti. Sledujem totiž, ako ľudia okolo pozerajú z okien svojich lietadiel, život sa im „deje“ a oni nad mnohými jeho časťami majú malú alebo žiadnu kontrolu.“
Martin Poliačik, Linda Lančová, 📚 Poriadok v hlave (2022)

Ako vnímať sociálny štát?

„Sociálny štát treba vnímať ako balík sociálnych poistení, ktorý si spoločne kupujú všetci občania a ktorý má pokryť situácie, v ktorých sa môže ocitnúť každý. Môže síce zahŕňať aj prerozdeľovanie príjmov smerom nadol, ale to nie je jeho hlavná úloha. Zmysel sociálneho štátu spočíva v tom, že ako občania získavame všetci ten istý súbor poistenia za nižšiu cenu, pretože ho nakupujeme vo veľkom.“
Ha-Joon Chang, 📚 Straviteľná ekonómia – hladný ekonóm vysvetľuje svet (2022)

Kapitalizmus je k dispozícii so všetkými druhmi príchutí. Ktorú si vyberieme?

„Európa ponúka láskavejšiu, miernejšiu verziu trhovej ekonomiky – za určitú cenu. Európske krajiny poskytujú všeobecne zamestnancom väčšiu ochranu, majú hustejšiu záchrannú sieť. Zákony zaisťujú štedré dávky a zdravotná starostlivosť je prirodzeným právom človeka. To vedie v mnohých ohľadom k súcitnejšie spoločnosti. Miera chudoby európskych krajín, najmä detí, je oveľa nižšia ako v Spojených štátoch. Aj nerovnosť príjmu je nižšia.

Americký systém predstavuje bohatšiu, dynamickejšiu a podnikavejšiu ekonomiku – a tiež drsnejšiu a nerovnejšiu. Napomáha vytváraniu veľkého koláča, z ktorého víťazi dostávajú obrovský kus. Európsky systém je lepší na zabezpečenie aspoň nejakého koláča pre každého.“
Charles J. Wheelan, 📚 Odhalená ekonómia (2010)

Ak si chce človek vážiť sám seba, musí robiť nasledovné:

„Musí rýchlo splácať svoje dlhy a nekupovať to, čo nie je schopný zaplatiť.
Musí sa starať o svoju rodinu, aby o ňom mohli dobre zmýšľať a hovoriť.
Musí spísať závet, aby v prípade, že ho k sebe zavolajú bohovia bolo možné vykonať náležité a spravodlivé rozdelenie jeho majetku.
Musí mať súcit s tými, čo sú zraniteľní a nedarí sa im; a musí im v rozumnej miere pomáhať.
Musí konať ohľaduplne voči svojim blízkym.

Aby človek pritiahol šťastie, je nevyhnutné, aby využíval príležitosti.“
George S. Clarson, 📚 Najbohatší muž v Babylone (1926)
.

Moderná doba priniesla novú chorobu – depresiu

„Môžete sa zlepšiť alebo môžete zahorknúť.
Ľudia nerozhodujú o svojej budúcnosti. Rozhodujú o svojich návykov a tieto rozhodujú o ich budúcnosti.
Aj keď sa máme veľmi zle, tak si treba uvedomiť, že sú na tom ľudia aj horšie. Ide o to, s kým sa porovnávame.
Najlepšie ako ovládať strach, je mu porozumieť, a potom ho použiť ako motiváciu. Nie ako prekážku. Každý sa bojí! Urobme si z toho prednosť a nazvime to pocit zodpovednosti za prácu alebo situáciu, ktorú musíme zvládnuť na jednotku a nepodceniť to. Niektorí ľudia pre strach zo zlyhania dokonca prestali úplne pracovať – stali sa pasívni.“
Ján Zbojek, 📚 Šlabikár finančnej gramotnosti (2011)

Čo by povedal zakladateľ modernej ekonómie, Adam Smith?

Poznámka k poslednej bubline komiksu: Adam Smith (1723-1790, Škótsko, pozn.) učil ľudí, aby začali rozmýšľať o ekonomike ako o situácii, kde vyhráva každý – v ktorej je môj zisk aj tvojím ziskom. Nielen, že sa nám ujde obidvom väčší kus koláča, ale nárast toho tvojho závisí od toho môjho. Ak som chudobný ja, budeš tiež chudobný, pretože si nemôžem kúpiť tvoje produkty alebo služby. Ak som bohatý, aj ty zbohatneš, pretože mi môžeš niečo predať. Smith popieral tradičný rozpor medzi bohatstvom a morálkou a otvoril bohatým brány nebeské. Byť bohatý znamenalo byť morálny. V Smithovom príbehu ľudia nebohatnú drancovaním svojich susedov, ale celkovým zväčšovaním koláča. A keď koláč rastie, má z toho úžitok každý. Bohatí sú podľa toho najužitočnejšími a najláskavejšími členmi spoločnosti, pretože krútia kolesami rastu v prospech všetkých.

Napriek tomu, že myšlienky Adama Smitha nemusia fungovať v rámci jednotlivých firiem a jednotlivých oblastí, globálne sa jeho slová vypĺňajú – svet bohatne a z chudoby sa dostáva stále viac ľudí. Tento trend zasiahne aj nás.
.

Neodsudzujte bohatých ľudí

„Nesťažujte sa. Nechajte sa inšpirovať. Pozerajte sa na to, čo musíte urobiť, objektívne, učte sa od každého bohatého človeka, ktorého stretnete a zostaňte zvedaví, aby ste si na svojej ceste k bohatstvu vyberali tých správnych spoločníkov.“
Niklas Göke, 📚 44 lekcií, ako zhodnotiť peniaze, rozumne investovať a budovať finančnú nezávislosť (2021)

Zaujímať sa o ekonómiu je rovnaké, ako zaujímať sa o seba

„Skutoční ekonómovia vedia, že ekonomika nie je ničím iným, než synonymom nášho blaha. Keď teda hovoríme o ekonomickom zdraví, mali by sme tento pojem používať v širšom zmysle toho, ako sa nám celkovo darí, nie len ako vyjadrenie toho, čo sa deje s HDP.“
Ryan Bourne, 📚 Ekonómia v jednom víruse (2022)
.

Je to dobré – svet bohatne!

Súcitiť je ľudské, ale nepreháňajme to

„Ufňukaní a melancholickí moralisti nám trvalo vyčítajú naše šťastie, zatiaľ čo toľko našich bratov trpí.
Ak však vezmeme priemer za celý svet, potom na jedného človeka, ktorý trpí bolesťou alebo biedou, nájdeme dvadsať iných v blahobyte a radosti alebo aspoň v znesiteľných podmienkach (Adam Smith písal v roku 1759 a nemal presné štatistiky, napriek tomu je jeho odhad pozoruhodne podobný súčasnej situácii, pozn.). Nedá sa uviesť žiadny dôvod, prečo by sme mali radšej plakať s jedným, než sa radovať s dvadsiatimi.“
Adam Smith (1723-1790), 📚 Teória morálnych pohnútok (1759)

Existujúce zdroje využijem maximálne!

„Sebestačnosť nie je o tom, že by sme sa mali uspokojiť s málom, že by sme mali obmedzovať a znižovať svoje kritériá a požiadavky, alebo že by sme mali zabudnúť na svoje plány a ciele. Sebestačnosť znamená, že maximálne využijeme existujúce zdroje a že sa budeme spoliehať sami na seba. Odhalíme v sebe ľudskosť a zásady, ktoré nám umožnia naplno rozvíjať medziľudské vzťahy.“
Lynne Twistová, 📚 Duša peňazí (2003)

Ako sa „dostať dole“?

Cestu, ako veľa mladých dostane svoje sebavedomie až úplne dole, opísal (bohužiaľ) veľmi realisticky Ján Zbojek vo svojej knihe 📚 Šlabikár finančnej gramotnosti (2011): „Najprv začneme oslavovať športovcov. Stávajú sa z nich našej idoly. Potom obdivujeme spevákov, hercov, modelky. Máme voči nim pocit menejcennosti – mindráky a neskôr aj depresie. Pre neustále sa meniace kritériá našich ideálov sme stále v neistote. Aj naše sebavedomie sa dostáva úplne dole. Stávame sa bezvýznamnými, obyčajnými ľuďmi. Závistivo čítame časopisy, kde hľadíme na tých, ktorí mali viac šťastia. Takto „dokonale pripravení“ a zbavení aj toho najmenšieho sebavedomia vchádzame do arény zvanej život.“

Prestaňte sa viniť za finančné rany z detstva!

„Jedným zo spôsobov, ako vyliečiť svoje finančné rany z minulosti, je prijať, že to, čo ste sa naučili, nie je vaša chyba a nie je to ani vina vašich rodičov. Naučili sa to od svojich rodičov, ktorí sa to naučili od svojich rodičov. A tak ďalej. Pocit menejcennosti sa prenáša z generácie na generáciu. Skúste sa vrátiť v čase a spomenúť si na chvíľu, keď na vás rodičia kričali kvôli peniazom. Alebo vám povedali, že nemôžete robiť niečo, čo ste chceli robiť, pretože nemali dosť peňazí. Možno to znamenalo vzdať sa svojho celoživotného sna, treba študovať na vysokej škole alebo cestovať. Vyliečiť tieto rany vyžaduje pochopenie a odpustenie. Prestanete sa viniť za svoj neúspech a vykročíte v ústrety lepšej budúcnosti.“
Ken Honda, 📚 Šťastné peniaze (2019)

Existujú veci, ktoré ľudia chcú – ale nemali by

„Jedným z najväčších zabijakov v rozvíjajúcich sa krajinách je napríklad obezita. Všeobecne, keď sa pozrieme na problémy ľudí, na to, čo ich ohrozuje, zistíme, že tým najväčším strašiakom pre priemerného obyvateľa západného sveta nie je násilie, je to on sám, on ohrozuje sám seba. Obezitou, fajčením, alkoholom, nezdravým spôsobom života. Impulzy robiť veci, ktoré by nám mohli uškodiť, sa zároveň vracajú ako bumerang.
A to vďaka systému, ktorý má vo svojom jadre pocit nedostatku, ktorý je zároveň pripravený poskytnúť akékoľvek množstvo čohokoľvek, avšak s tým, že vás pred sebou samým neochráni.“
Tomáš Sedláček, Joris Luyendijk, 📚 Kafkonómia – z božej vôle bankár (2018)

Stres budem považovať za pozitívnu vec!

„Na univerzite vo Wisconsine uskutočnili vedci štúdiu stresu na 30 000 dospelých Američanov. Účastníkom položili otázky typu: „Koľko stresu ste zažili minulý rok?“ a „Myslíte si, že stres škodí vášmu zdraviu?“ O osem rokov neskôr použili verejné záznamy o úmrtiach, aby zistili, kto z nich ešte žije. Nie je prekvapením, že u ľudí, ktorí počas obdobia, na ktoré sa štúdia vzťahovala, zažívali veľa stresu, sa riziko úmrtia zvýšilo o 43 %. ALE – a toto je veľké ALE – platilo to iba pre tých, ktorí uviedli, že stres je podľa nich škodlivý pre zdravie. U ľudí, ktorí zažívali veľa stresu, ale nepovažovali ho za škodlivý, sa nezistila väčšia pravdepodobnosť úmrtia. V skutočnosti analýza ukázala, že mali najnižšie riziko úmrtia spomedzi všetkých účastníkov štúdie, a to aj vrátane ľudí, ktorí uviedli, že zažívajú relatívne málo stresu. Výskumníci odhadli, že počas ôsmich rokov, počas ktorých sledovali úmrtia, predčasne zomrelo 182 000 Američanov – nie v dôsledku stresu, ale v dôsledku presvedčenia, že stres je škodlivý.“
Steven Bartlett, 📚 The Diary of a CEO (2023)

Zodpovednosť je ako rybárčenie

„Je jednoduchšie dať niekomu rybu, než ho naučiť rybárčiť.
Veľa ľudí by radšej dostalo rybu, pretože dostať rybu je oveľa jednoduchšie, než sa učiť rybárčiť – a niesť zodpovednosť za svoju finančnú budúcnosť.“
Robert T. Kiyosaki, 📚 Fake (2019)

„Vždy sa hovorí, že čas všetko zmení, ale v skutočnosti to musíte zmeniť sami.“
Andy Warhol (1928-1987), americký maliar, osobnosť hnutí pop art, ktorého korene boli na východnom Slovensku

„Možno vás sklamem, ale za každým skutočným bohatstvom sa skrýva obrovský kus práce.“
Marcela Hrubošová, 📚 Desatoro boháča (2018)

„Už len pochopenie toho, že štát nemá žiadne vlastné peniaze a môže minút iba to, čo predtým niekomu zobral, vyžaduje nadľudský didaktický výkon.“
Juraj Karpiš, 📚 Zlé peniaze (2015)

„Väčšina veľkých myšlienok v ekonómii je intuitívnych, akonáhle z nich olúpete šupku zložitosti.“
Charles J. Wheelan, 📚 Odhalená ekonómia (2010)

„Demokracia, ktorá zničí svojich bohatých, sa stáva nestabilnou.“
Aristoteles, starogrécky filozof a vedec, zakladateľ logiky (384-322 pred Kr.)

.