Keď začnem viac zarábať, nebudem hneď hľadať väčší dom, drahšie auto a luxusnejšie reštaurácie. Budem žiť pod svoje pomery a nebudem sa starať, čo si ostatní myslia. Najťažšia finančná zručnosť je prestať si neustále posúvať mantinely.

✅ PREČO?
Lebo nechcem stále behať za šťastím ako škrečok v koliesku. Závislosť na vysokom životnom štandarde človeka zväzuje. Nechcem cítiť tlak. Chcem žiť život a byť spokojný v rámci toho, čo mám!

Ako byť finančne šťastný?

„Peniaze prinášajú šťastie určitú hranicu a potom sú už viac-menej len číslami na bankovom účte alebo kopami papiera pod matracom. Kde je tá hranica? Niekde na úrovni vyššej strednej triedy, keď sú už zabezpečené všetky základné životné potreby a aké také úspory.
Pohodlné žitie za nižšiu sumu, ako si môžete dovoliť, bez veľkej túžby mať viac, odstraňuje obrovské množstvo sociálneho tlaku, ktorému sa mnoho ľudí v modernom rozbehnutom svete vystavuje.“
Ľudovít Ódor, 📚 Rýchlokurz geniality (2022)


„Príliš často sa porovnávame s ostatnými a myslíme si, že od toho závisí šťastie. Nie je to ani zdravé, ani prospešné, no tento zvyk je taký silný, že si ľudia dokonca vymysleli prikázanie, ktorým zakazuje túžiť po majetku blížneho.“
Dan Ariely, Jeff Kreisler, 📚 Psychológia peňazí – akých omylov sa dopúšťame pri uvažovaní o peniazoch a ako utrácať rozumnejšie (2017)

„Ak sa porovnávate s ostatnými, vždy budete nenávidieť ľudí, ktorým sa darí lepšie ako vám, vždy im budete závidieť. A ak s nimi skúsite robiť biznis, vycítia to. Musíte sa vymaniť z porovnávania s ostatnými.
Ak ste v mysli nastavení proti bohatým, zabráni vám to stať sa jedným z nich, pretože nebudete mať správne nastavenie mysle, nebudete mať správnu motiváciu s ani nebudete v kontakte so správnymi ľuďmi. Buďte optimistickí, buďte pozitívni. To je dôležité. Optimistom sa z dlhodobého hľadiska darí lepšie.“
Erik Jorgenson, 📚 Almanach Navala Ravikanta (2020)

Každý mesiac, v ktorom miniete o euro menej, než koľko ste zarobili, je dobrý mesiac!

„Polovica toho, ako žiť pod svoje pomery, je byť spokojný v rámci tých prostriedkov, ktoré máte. Tá druhá je škrtnúť nezmyselné výdavky, ktoré ohrozujú vašu súdnosť. Naozaj sa musíte všade voziť taxíkom, namiesto toho, aby ste sadli na autobus? Naozaj musíte prešustrovať 40 Euro v Tipose? Dobre viete že tá štvrtá šiška, čo si dáte, vám aj tak nakoniec priťaží. Keď človek zatúži po troche luxusu, je to normálne, ale nesmieme dovoliť aby si naše pôžitkárske nakupovanie začalo žiť svojim vlastným životom. Žiť pod svoje pomery je predovšetkým otázkou zvyku. Človek si zvykne na všeličo. Pokiaľ svoj celý príjem neutratíte hneď na začiatku, bude pre vás neskôr ľahké viac ušetriť. Ak nájdete zaľúbenie vo svojej súčasnej úrovni pohodlia a rutiny, nikdy nepocítite túžbu po niečom lepšom. A ak si z času na čas budete pripomínať svoje skromné ​​začiatky, nikdy nezabudnete, čo to znamená žiť skromne.“
Niklas Göke, 📚 44 lekcií (2021)
.

Vyhni sa inflácii životného štandardu

Vyhýbaj sa tomu, aby sa zvýšenie tvojich príjmov automaticky odrazilo na raste tvojich výdavkov. Ak si tento rok môžeš dovoliť viac ako minulý rok, nezvýš hneď všetky svoje životné náklady. Polovicu vyššieho príjmu investuj alebo ušetri a len zvyšnú časť využi na zlepšenie svojho životného štandardu.
Zabudni aj na susedov. Nezáleží na tom, aké auto si kúpil tvoj sused alebo kde bola tvoja kolegyňa na dovolenke. Sústreď sa na svoje vlastné ciele a nevstupuj do „súťaže“ o to, kto si môže dovoliť viac. Väčšina ľudí, ktorí vyzerajú finančne úspešne, žije na dlh alebo na úkor svojho budúceho ja.
Zoltán Župčan, finančný špecialista

Skutočný príbeh 📖. Ešte keď som pracoval v jednej zo slovenských bánk na prepážke, prišla ku mne solventná dáma v drahom kožuch a líškou okolo krku. Sadla si a keď už sedela prišla k nej iná jej známa a hneď ju oslovila.
Kamoška: „Jej ahoj moja, som videla že ste boli na Seycheloch ako bolo?“
Pani s líškou: „Ta fajne suprovo, pili sme najlepšie drinky a jedli v najlepšej reštaurácii. Super bolo“
Kamoška: „Joj ja ti závidím úplne. Tiež by som šla len toto je mimo našu peňaženku.“
Pani s líškou: „To nevadí veď nikdy nevieš, možno aj tebe sa pošťastí niekedy tam zaletieť.“
Pani pôsobila veľmi sebavedomo a mal som dojem, že je to veľmi úspešná podnikateľka s perspektívnou kariérou. Aj ku mne sa správala mierne povýšenecky. Chcela vedieť stav účtu tak som nahodil údaje a na účte suma veľmi hlboko v mínuse. Niekoľko desiatok tisíc, ešte korún. „Aha“ povedala, „ešte asi neprišli peniaze. Už tam mali byť. No ja si to s nimi vybavím“ a odišla.
O niekoľko mesiacov som ju stretol v jednom obchode ako predavačku. Keď ma spoznala, tak sa zahanbila. Ich firma skrachovala. Žili si nad pomery a nevytvárali si rezervu. Prišli o všetko. Nesúdil som ju, správal som sa k nej slušne. Obdivoval som ju, že sa dokázala aj napriek všetkému (aj hanbe) postaviť za pult a predávať. Aj dnes ju stretávam po rokoch v tej istej predajni. Je vedúca a podľa mňa jeden z najlepších predajcov. Je perfektná v komunikácii a veľmi pokorná a skromná. Veľmi sa zmenila. K lepšiemu. Veľmi rád k nej chodím nakupovať a prajem jej len to najlepšie. Pri nej som si spomenul na jednu myšlienku: Keď prechádzaš peklom, nezastavuj.
Tomáš Kromka, Múzeum poistenia, zakladateľ

Prečo sú peniaze ako voda?

„Peniaze sú ako voda, ktorá preteká našimi životmi ako životodarný prameň, inokedy ako divoká rieka strhávajúca mosty alebo ako nepatrný pramienok, ktorý sotva uhasí smäd. Keď tečie rovnomerne, prináša život, živiny a rast. Keď ju zadrží hrádza, voda sa za ňou hromadí, stagnuje a zahníva, zato všetko pod hrádzou trpí suchom a stená.
Peniaze sú ako voda, ktorá nesie život. Prináša energiu a príležitosti, môže však aj ničiť a ovládať. Môže sa stať prúdom, ktorý prináša lásku a zodpovednosť, alebo pôsobiť bolesť a žiaľ. Akonáhle sa začnú peniaze hromadiť na jednom mieste, akonáhle im niekto bráni v obehu, začnú pôsobiť problémy.

Ak prijmeme za svoju myšlienku, že máme všetkého nedostatok, peniaze už nevidíme ako neustále pritekajúci zdroj, ale ako obmedzené množstvo, ktoré treba hromadiť. Našu vlastnú hodnotu meriame podľa toho, koľko zarobíme a pretože mať viac je vždy lepšie, ani my nie sme nikdy dosť dobrí. Akákoľvek strata nás vrhá späť na kolená a znižuje našu hodnotu.

Keď ale prijmeme myšlienku, že všetkého máme dosť, vidíme peniaze, ako pritekajú a zase odtekajú bez toho, aby nás to trápilo. Tak je to predsa prirodzené. Prečo by sme sa mali stresovať? Zbavíme sa úzkosti a obáv. Peniaze sú tu z toho, aby sme mohli s ich pomocou vykonať niečo dobré.

Nezáleží na tom, koľko peňazí máte, pretože ich nikdy nebudete mať dosť. Skutočný duševný pokoj si za žiadne peniaze nekúpite. Podporujete len vedomie nedostatku a jeho moc, čím uťahujete slučku oprátky, v ktorej sa váš život ocitol.
Pokiaľ sa ale zameriate na to, aby ste uživili seba a svoju rodinu a zmysluplne sa podieľali na zabezpečení blahobytu ostatných ľudí, potom vo vás bude silnieť pocit, že máte všetkého dosť.“
Lynne Twistová, 📚 Duša peňazí (2003)

Termín
PEŇAŽNÁ DYSMORFIA
Dysmorfia = chorobná nespokojnosť. Koncom roku 2023 sa na sociálnych sieťach v USA objavil medzi mladými ľuďmi trend nespokojnosti so svojou finančnou situáciou. Aj tí, ktorý majú dvojnásobne alebo šesťnásobne vyššie úspory, než priemerný Američan, tvrdia, že sú v porovnaní s ostatnými finančne pozadu a trpia finančnou neistotou. 95 % Američanov s peňažnou dysmorfiou tvrdí, že má negatívny vplyv na ich financie, vedie ich k väčšiemu míňaniu a nadmernému zadlženiu. Ľudia skúmajú svoje financie, porovnávajú sa s rovesníkmi, ľuďmi na sociálnych sieťach a dokonca aj celebritami, čo vyvoláva intenzívne pocity nedostatočnosti. Toto skreslenie medzi vnímaním a realitou môže ľuďom brániť, aby podnikli kroky na dosiahnutie svojich finančných cieľov. Niekoľko spôsobov, ako prekonať peňažnú dysmorfiu, je poctivo sa pozrieť na svoje financie, stanoviť si jasné ciele, vytvoriť plán a čo je najdôležitejšie, mať oči na svojom vlastnom papieri. Viac (angličtina).

Ani ten najväčší príjem nemá dlhodobo vplyv na životnú spokojnosť!

„Ľudia sa adaptujú na výšku príjmu. Dá sa povedať, že už 4 roky po zmene príjmu, či už smerom nahor alebo nadol, nemá táto zmena na ich spokojnosť vôbec žiadny vplyv. To napokon potvrdzuje záver dnes dnes už klasickej psychologickej štúdie Philipa Brickmana a kolegov z roku 1978, podľa ktorej ľudia, ktorí vyhrali v lotérii medzi 50 000 a miliónov dolárov, už po roku uvádzali rovnakú spokojnosť ako ľudia, ktorí vôbec nič nevyhrali. To sa zhoduje aj so závermi iných štúdií, ktoré hovoria, že ľudia ašpirujú na vyšší príjem s každým jeho zvýšením. S jedlom rastie chuť, ako hovorí stará múdrosť. To však znamená, že i ten najväčší príjem nemá dlhodobo vplyv na životnú spokojnosť.
Spomínaná štúdia tiež uvádza, že spoločenské postavenie takýto dlhodobý vplyv má. S rastom prestíže stúpa životná spokojnosť. To potvrzuje štúdia publikovaná v roku 2005: výskumník Erzo Luttmer na vzorke 9 000 Američanov skúmal ich spokojnosť v súvislosti s príjmom suseda a zhrnúl, že spokojnosť jedinca klesá zruba rovnako pri poklese vlastného príjmu ako pri raste príjmu susedovho. Môže nám pritom napadnúť starý vtip o susedovej zdochlej koze – s úľavu, že nejde len slovenské špecifikum.“
Lukáš Kovanda, 📚 Prečo je vzduch zadarmo a panenstvo drahé (2013)

Vyrovnanosť je základ

„Šťastie spočíva vo vyrovnanosti a radosti. Bez vyrovnanosti nemôže byť žiadne radosti a tam, kde je dokonalá vyrovnanosť, je ťažko niečo, čo by nedokázalo pobaviť. Ale v každej trvalej situácii, kde nemožno očakávať zmenu, sa myseľ každého človeka za dlhšiu alebo kratšiu dobu vráti k svojmu prirodzenému a obvyklému stavu pokoja. Pri úspechu po určitej dobe klesne späť do tohto stavu, pri nepriazni osudu k nemu po určitej dobe opäť vystúpi. Vo väzení a samote Bastily nadobudol elegantný a ľahkovážny gróf de Lauzun znova svoj pokoj natoľko, že bol schopný baviť sa kŕmením pavúkov.“
Adam Smith (1723-1790), 📚 Teória morálnych pohnútok (1759)

Evolúcia aj súčasný svet na nás kričia: Viac je riešenie!

„V ľudskom mozgu sa menej rovná zlé, horšie a neproduktívne. Viac je dobré, lepšie, produktívne. Náš nenásytný mozog chce stále viac, preto mu ani nenapadne, že menej niekedy stačí.
Problém je v tom, že nemáme v sebe mieru, ktorá by nám hovorila, že už máme dosť. Pokrok nám poskytol ešte viac lepších vecí. Málokedy sa však zastavíme a potešíme. Sme stvorení na to, aby sme si zvykli posúvať ciel. Chceme ešte viac a všetko ešte lepšie. Ak by nás navrhol stroj, tak by sme pri väčšej konzumácii túžili menej.
Ľudia sa začali odlišovať od svojich opičích predkov niekedy pred 9,3 až 6,5 miliónmi rokov, keď globálne ochladenie viedlo k nedostatku potravy v džungli. Opice, ktoré boli o niečo vyššie a lepšie sa pohybovali v priestore, dokázali získať viac potravy, prežiť a šíriť svoje gény. Stali sa z nich prví ľudia. Chuť mať stále viac máme vštiepenú v génoch, vďaka čomu sme prežili drsné časy, a preto nevieme inak.
Existuje celý rad biologických, kultúrnych, historických a ekonomických síl, ktoré nás tlačia k tomu, aby sme chceli stále viac.
Celé naše hospodárstvo stojí na pridávaní, nie uberaní. Silu a prosperitu národa posudzujeme podľa hrubého domáceho produktu (HDP). Ide o pomer všetkých vecí a služieb, ktoré krajina vyprodukuje. Ako sa dá zlepšiť HDP? Treba pridať. Viac robiť, viac vyrábať a viac vyťažiť.“
Michael Easter, 📚 Nenásytný mozog (2023)

„Keby ste si len želali šťastie, to sa dá dosiahnuť ľahko – lenže my si želáme byť šťastnejší ako ostatní ľudia, a to je vždy ťažké, lebo sa domnievame, že ostatní sú šťastnejší než v skutočnosti.“
Montesquieu, francúzsky filozof (1689-1755)

„Svet je plný vecí, ktoré sú drahšie ako zlato. Ale my napriek tomu vyhrabávame tú čertovskú vec len preto, aby sme ju potom zahrabali do inej diery. Aký to má zmysel? Čo sme vlastne zač? Straky? Ide nám len o ten lesk?“
Terry Pratchett, 📚 Vyrobiť prachy (2007)

Keď už nič iné, mohli by sme byť ohľaduplní voči závisti

„Človek, ktorý je náhlym záchvevom šťasteny vymrštený do životnej úrovne, ktorá vysoko prevyšuje jeho doterajší životný štandard, si môže byť istý, že žiadne blahoželania jeho najlepších priateľov nie sú úplne úprimné. Rýchle zbohatnutie, aj keby bolo nanajvýš zaslúžené, je všeobecne nesympatické, a pocit závisti nám obvykle bráni, aby sme s takýmto človekom srdečne spolucítili jeho radosť. Ak má dotyčný len trochu zdravého rozumu, je si toho vedomý, a namiesto toho, aby sa objavoval v radostnom opojení svojim šťastím, snaží sa svoju radosť zadusiť – držať pri zemi to povznesenie mysle, ktoré v ňom jeho nové podmienky prirodzene vyvolávajú. Nosí rovnako jednoduché oblečenie a má rovnako skromné ​​správanie, aké sa k nemu hodilo v jeho skoršom spoločenskom postavení. Zdvojnásobí pozornosť k svojim priateľom a viac ako inokedy sa snaží byť skromný, úslužný a ochotný. A to je správanie, ktoré v jeho situácii najviac schvaľujeme. Ako sa zdá, očakávame, že by mal pociťovať oveľa väčšie sympatie s našou závisťou, než my cítime s jeho šťastím.“
Keď sa nad tým zamyslíme, vyššie uvedené slová sú pravdivé a neplatia iba pre situácie, keď sa životná úroveň skokovo zlepší. Závisť považujeme za niečo negatívne, je však prirodzená. Je rozumné sa správať tak, aby sme nevyvolávali nepríjemné pocity u ľudí, na ktorých nám záleží (pozn.: pozrite sa na rok, v ktorom vyšla kniha, z ktorej je tento citát).
Adam Smith, 📚 Teória morálnych pohnútok (1759)
.

„Všetky šťastné rodiny sú si navzájom podobné, každá nešťastná rodina je nešťastná svojím spôsobom.“
Lev Nikolajevič Tolstoj, ruský spisovateľ a filozof (1828-1910)

„V modernej ére sú magnáti oveľa bohatší, ako stredoveká šľachta, ale oveľa menej sa zaujímajú o extravagantný konzum a oveľa menšiu časť svojich ziskov míňajú na neproduktívne činnosti.“
Yuval Noah Harari, 📚 Sapiens (2011)

„Poznám veľa ľudí, ktorí disponujú veľmi, veľmi veľkým majetkom a dodnes bývajú v podnájme.“
Philipp J. Müller, 📚 Peniaze (2020)

„Bohatý človek je človek, ktorý zarába viac, než manžel sestry jeho manželky.“
Henry Louis Mencken, americký novinár, esejista a satirik (1880-1956)
.