Nastavím, aby peniaze, ktoré nemusím minúť, hneď po výplate odišli automatickými platbami na sporiace podúčty. Budem na tom lepšie, ako ľudia, ktorí impulzívne míňajú.
.
✅ PREČO?
PRETOŽE SA UŽ NECHCEM KAŽDÝ MESIAC POZERAŤ NA ÚČET NA NULE ALEBO V MÍNUSE!
Ako míňať menej?
Výbornú knihu 📚 ako míňať menej a orientovať sa v mesačných výdavkoch napísala Martina Valachová. Volá sa Kam miznú vaše peniaze?
„Ak chcete pracovať na zmene svojich návykov a odhaľovať skryté rezervy, zapisujte si všetky príjmy a náklady.
Aj vodu na benzínke a bagety pre celú rodinu.
Aj kávičku počas pracovného dňa.
Aj pivko s partiou.
Budem sa opakovať, ale odpoveď typu, že vy si to zapamätáte, nepraktizujte.
Nie, nezapamätáte si to.
Takých, čo si myslia, že to majú v hlave, poznám. A sú aj medzi podnikateľmi.“
„Potrebujeme všetko, čo si naložíme do nákupného košíka? Potrebujeme všetky tie veci, ktoré kupujeme z náhleho popudu alebo kvôli módnemu diktátu? Koľko darčekov potrebuje malé dieťa k narodeninám? Ako rýchlo si deti zvyknú, že dostávajú množstvo darčekov? Ako spoznajú, že ich dostali dosť?“
Lynne Twistová, 📚 Duša peňazí (2003)
„Kto kupuje, čo nepotrebuje, len preto, že je to lacné, bude čoskoro predávať, čo potrebuje, aby mal na život.
Zľavy sú skvelé, keď danú vec potrebujete a túžite po nej. Pokiaľ však daná vec do vašich potrieb nepatrí a robíte tak iba preto, že je v zľave, tak sa nad kúpou ešte raz zamyslite.“
Gabriela Končitíková, 📚 Inšpirácia Baťa: Ako byť silnejší a šťastnejší podľa životných zásad Tomáša Baťu (2022)
Pozor na fata morgánu luxusu!
„Časť ľudí sa chce za každú cenu hrať na úspešných a bohatých. Preto sa obliekajú ako bohatí, kupujú si na dlh luxusné autá, obklopujú sa peknými vecami a chodia na drahé dovolenky, aj keď na to nemajú príjem. Po určitom čase príde vytriezvenie, lebo sa medzitým poriadne zadlžia. Prepadnú sa do druhého extrému.
Oni si vôbec neuvedomujú, že vlastne kazia normy. Hlavne mladí ľudia ich obdivujú, berú si ich za príklad, napodobujú tento životný štýl. Spúšťa sa reťazová reakcia a nikto nevie, kedy sa zastaví. Jedna skupina krachuje, ale špirálu týchto nezmyselných pretekov o prestíž medzitým rozbieha ďalšia skupinka nažhavených fanúšikov. Jediní, ktorí sú spokojní, sú obchodníci.
Veľký podiel na tom majú aj rodičia. To oni im vštepujú do hlavy, aby žili na úrovni. Často prechvália schopnosti a dispozície svojich detí, ktoré sa vydajú na klamlivú a nebezpečnú cestu.“
Ján Zbojek, 📚 Šlabikár finančnej gramotnosti (2011)
Termín:
OKÁZALÁ SPOTREBA
Okázalá spotreba – nakupovanie za účelom demonštrácie bohatstva a statusu, bola kritizovaná už v roku 1899. Americký ekonóm nórskeho pôvodu Thorstein Veblen vtedy v zdrvujúcej kritike s názvom Teória záhaľčivej triedy napísal, že sa newyorská smotánka vyznačuje rovnakými vlastnosťami ako primitívni kmeňoví náčelníci – nadbytkom voľného času a peňazí.
Termín:
IMPULZÍVNE NAKUPOVANIE
Keď kúpite iba na základe toho, ako sa vám produkt prezentuje. Keď pocítite náhle a silné nutkanie okamžite kúpiť. Stačí, keď prihodíte do košíka drobnosti vyložené tesne pred pokladňou. V tej chvíli podliehate fenoménu impulzívneho nakupovania.
Tiež sa nejedná o novinku. Impulzívne nakupovanie popísal ekonóm Hawkins Stern už v roku 1962.
Prečo je požiadanie ťažké?
K poslednej bubline komiksu: O tom, ako sa zapojiť do susedskej pomoci darovania, požičania a výmeny a ako zbytočne nenakupovať, píšu veľmi dobre Liesl Clark a Rebecca Rockefeller v knihe 📚 Míňať menej, získať viac:
„Zbaviť sa zlozvyku či dokonca závislosti od nakupovania vecí môže byť jedna z najťažších vecí, ktorú vyskúšate, a pre niektorých je to najnáročnejšia súčasť nenakupovania.
Požiadanie je jeden z najťažších krokov, ktorý mnohí z nás urobia v rámci tejto výzvy. Štúdie ukázali, že ženy často nedostanú, čo chcú alebo čo si zaslúžia, a to jednoducho preto, že o to nepožiadame. Naučili nás, že našim údelom je dávať, nie dostávať.
Charles Eisenstein v knihe Sacred Economics vysvetľuje, akú averziu majú mnohí z nás k tomuto pocitu povinnosti alebo vďačnosti: Nechceme dostávať dary, pretože nechceme byť nikomu zaviazaní. Nechceme byť nikomu nič dlžní. Nechceme byť odkázaní na niekoho dary alebo charitu: „Dokážem sám za seba zaplatiť, ďakujem. Nepotrebujem ťa.”
Takýto inštinkt, radšej kupovať ako požiadať, nás niečo stojí, a to doslova. Dlh z kreditných kariet v USA dosiahol v roku 2018 rekordnú výšku – približne 8 284 $ v priemernej americkej domácnosti. Vybavujeme naše domy rovnakými vecami, chodíme autami do rovnakých škôl, obchodov a na rovnaké udalosti bez toho, aby sme stiahli okienko a zistili, kto býva vedľa nás. Sme izolovaní v našej autonómii, sami za všetko platíme a sme zdanlivo sebestační.“
Osloboďte sa od autopilota!
„Veľa vecí v našom živote funguje na autopilota. Prechádzame svetom, ako by nás niekto naprogramoval a dostatočne nepremýšľame, ako využiť náš čas a peniaze. Veľmi dobre to demonštrujú kávové zvyklosti – mnoho ľudí si každý deň dopraje šálku kávy bez toho, aby rozmýšľalo, koľko za tento malý odpustok celoročne utratí.
Samozrejme, keď sa o tom niekde zmienim, dostanem často odpoveď: „Mám rád svoj každodenný Starbucks.“ Ako argumentovať na niečo také? Ako sa ľudia cítia, tak sa cítia. Čo však môžem a čo hovorím, je toto: „Buď si aspoň vedomý, koľko ťa tento Starbucks zvyk stojí. Napríklad si môžeš povedať Každých niekoľko mesiacov by som mohol by som ísť na výlet (v závislosti, koľko utratím za Starbucks). Chcem radšej výlet alebo si chcem udržať kávový zvyk?“ Odpoveď je na vás a máte právo sa rozhodnúť pre kávu, pokiaľ si to však aktívne premyslíte a urobíte vedomé rozhodnutie, minimálne sa oslobodíte od autopilota.“
Bill Perkins, Die With Zero (Zomrieť s nulou – kniha zatiaľ vyšla iba v angličtine) (2021)
Aký trik použiť, keď je nepríjemné si odoprieť, na čo ste boli zvyknutí?
Založte sporiaci účet a pomenujte ho podľa niečoho, po čom túžite a čím sa chcete odmeniť – napríklad „výlet do Budapešti”. Zakaždým, keď niečo nekúpite, pošlite naň danú sumu. Urobili ste si dnes obložený chlieb a neutratili za bagetu? Pošlite si 3 eurá. Tvoríte „vernostný program” sami pre seba. Okamžitá odmena, keď vidíte, že šetríte na výlet, vás zahreje na srdci a padne oveľa lepšie, ako keď máte pocit, že ste si niečo odopreli. Cítite uspokojenie, že zbytočne neutrácate. Až sumu nasporíte, choďte pokojne do tej Budapešti a odkladajte neutratené peniaze zase na niečo iné. Časom sa dostanete do stavu, že začnete odkladať peniaze a budete neutrácať aj bez konkrétneho dôvodu.
.
Viete, že Slovensko výrazne nezaostáva? Len 18 % občanov EÚ má vysokú úroveň finančnej gramotnosti. Na Slovensku 17 %.
Finančná gramotnosť v EÚ: Ako je na tom Slovensko?
Alternatíva: Odkladajte peniaze na sporiaci účet bez toho, aby ste riešili rozpočet
Analýza rozpočtu nemusí nutne predchádzať odkladaniu peňazí na sporiaci účet. V roku 2023 vyšla na Slovensku útla kniha, dostupná aj online 📚 Koľko kam? Jednoduché pravidlá, ako plánovať svoju finančnú budúcnosť, v ktorej Marek Prokopec píše: „Nie som zástancom kontroly spotreby formou úmorného kontrolovania účtov zo supermarketu. To by nás dlho nebavilo. Existuje však veľmi jednoduchý spôsob, ako dostať svoju spotrebu pod kontrolu. Peniaze, ktoré nechceme v danom mesiaci minúť, pošleme hneď po výplate z bežného účtu preč. Môžeme ich presunúť na sporiaci účet, do podielového fondu (autor je predsedom predstavenstva Tatra Asset Management, pozn.) alebo na iný účet, z ktorého neplatíme bežné mesačné výdavky.”
Ďalšie praktické poznámky má autor o rozpočte. Píše, že sa ideálny rozpočet nepodarí dosiahnuť hneď na začiatku kariéry a definuje rozpočty na celkom štyri životné obdobia – úvodné do 30. roku života, produktívny vek, po osamostatnení detí a dôchodok.
.
Pozri krátke video do 8 minút:
Pozri rozhovor s Martinou Valachovou:
Otázky, na ktoré by ste si mali odpovedať, než niečo kúpite
„Ako ste po prvýkrát túto vec videli? Túžili ste po nej, išli ste ju hľadať, alebo sa k vám dostala vďaka marketingu? Ešte stále ju potrebujete alebo chcete?
Plánujete sa o ňu starať po zvyšok jej užitočného života vrátane chemického čistenia, utierania prachu, umývania, olejovania a podobne? Ešte stále ju potrebujete alebo chcete?
Veríte, že vďaka tejto veci budete zdravší, silnejší, atraktívnejší či múdrejší? Je pravdepodobné, že vám táto vec prinesie taký výsledok? Ešte stále ju potrebujete alebo chcete?
Kde ten predmet budete skladovať, máte preň dosť miesta, nebude vám prekážať pri prístupe k iným veciam? Ešte stále ho potrebujete alebo chcete?
Môžete si tú vec vyrobiť alebo máte niečo, čo ju môže nahradiť?
Ste ochotný ju opraviť alebo zaplatiť za opravu, keď sa pokazí?
Nahrádzate niečo, čo už vlastníte? Čo je zlé na tej starej veci? Môžete tú starú opraviť, vyčistiť alebo zmodernizovať?
Môžete počkať s kúpu tejto veci?”
Liesl Clark, Rebecca Rockefeller, 📚 Míňať menej, získať viac (2020).
Termín:
NÁKLADY OBETOVANEJ PRÍLEŽITOSTI
Alebo princíp stratenej príležitosti (viz krátke video vyššie). Ekonomický termín, ktorý sa dá niekedy začuť. Hovorí, že peniaze, ktoré vyhodím, nemôžem použiť na získanie niečoho iného. Doslova – tým, že som peniaze minul, strácam možnosť kúpiť si za túto sumu niečo iné. Mohol som mať alternatívy, ale zahodil som ich.
Neplatí to iba pri peniazoch. Pokiaľ napríklad stále pozerám videa na TikToku, strácam možnosť tento čas využiť na niečo iné.
Ľudovou rečou by sa dalo povedať: Neutrácaj za blbosti a rozhodni sa peniaze využiť zmysluplne! Nezabíjaj čas, ale rob niečo užitočné alebo zábavné!
Viac informácií.
Termín:
LIKVIDITA
Likvidita = dostatok peňazí. Ak som švorc, ale za tri dni mi má prísť výplata, môžem povedať, že trpím krátkodobou krízou likvidity.
V investovaní sa tiež používa výraz likvidné aktívum. Je to niečo, čo dokážem rýchlo previesť na peniaze. Viac.
Termín:
SOLVENTNOSŤ
Keď mám dostatok majetku, materiálnych prostriedkov a zarábam viac, než utratím, som solventný.
Opakom solventnosti je insolventnosť (alebo nesolventnosť) – situácia, keď človek nie je schopný splácať svoje záväzky. Viac.
Termín:
VIANOČNÁ STRATA MŔTVEJ VÁHY
Pri vianočnom obdarovávaní vzniká strata mŕtvej váhy vo výške 10 až 30 % z ceny darčekov. To preto, že darujúci málokedy pozná natoľko precízne túžby a priania obdarovaného, aby sa do nich bezchybne trafil. Keby si príjemca mohol darček zvoliť sám, veľmi často by si vybral lepšie a dosiahnuť vyšší osobný úžitok.
Analýza Vianočná strata mŕtvej váhy, Joel Waldfogel, ekonóm Yale univerzity, ktorú vydal American Economic Rewiew v roku 1993.
.
ZRKADLO DO ZAHRANIČIA: RAKÚSKO 🇦🇹
Žijem tu pár rokov a čo je výraznejšie vidieť, je, že ľudia sú naučení viac šetriť. A to ako odkladať časť príjmu (nie sú to však často sofistikované investície, často je to len bežný účet) tak aj pri spotrebe. Viac ako na Slovensku. Majú to viac v sebe, porovnať ceny, vyhľadať zľavu. Napriek tomu, že sú bohatší. Ľudia tu majú od nízkeho veku sporiace úcty. Čo je zase druhá vec, z ich príjmu ide pomerne menej na základné potreby (našiel som, že možno cca 30% vs EÚ priemer 50%).
Čo v Rakúsku vidím a čo pomáha, je, ak si ľudia nastavia aj krátkodobé ciele na šetrenie. Napríklad si ich rozdelia na ročné a mesačné ciele. Krátkodobé ciele vidia aj ako bližšiu výzvu a majú snahu ju dosiahnuť.
Róbert Ochodnický, zamestnanec banky vo Viedni
„Zbabelosť je, keď vieme, čo máme robiť, a nerobíme to.”
Konfucius, čínsky filozof a štátnik (552-479 pred. Kr.)
„Prestanem kupovať čokoládu. Schudnem a zároveň aj ušetrím”
(z domácej úlohy z finančnej gramotnosti žiačky SŠ v Košiciach)
„Čím hlbšia je ekonomická kríza národa, tým viac plytvá šperkami a ozdobami.”
(nájdené na tureckom webe)