Investovať budem trpezlivo a pravidelne. Dlhodobo úspešné investovanie nie je o snahe získavať „najvyššie výnosy“, ale o snahe získavať „dobré výnosy po veľmi dlhú dobu“.

✅ PREČO?
Lebo sa nechcem nechať okradnúť infláciou na bežnom účte. Ak mám tisíc euro a inflácia bude 4 %, za päť rokov je hodnota týchto peňazí iba 815 €! Za desať rokov 665 €!

Tu bude krátke video (3-5 minút).
Vytvoríme ho až úplne na koniec, keď budú pozbierané všetky podnety a myšlienky.

Toto je zárodok témy v rámci projektu 20 finančných cieľov. Ďalšie texty, zaujímavosti a odkazy budú doplnené.

Prečo trh rastie a prečo nie sú krízy problém?

K druhej bubline komiksu: „Ľudská ekonomika počas modernej éry exponenciálne rastie, a to vďaka skutočnosti, že vedci vždy o niekoľko rokov prichádzajú s novým objavom alebo vynálezom. Banky a vlády tlačia peniaze, ale konečné účty predkladajú vedci.”
Yuval Noah Harari, 📚 Sapiens (2011)

K predposlednej bubline komiksu: „Kapitálové trhy v dlhodobom horizonte vždy rástli, rastú a pravdepodobne ešte veľmi dlho rásť budú. Je to dané zvyšovaním produktivity práce, drastickým technologickým pokrokom, ale napríklad aj rastom ľudskej populácie a celkovým bohatstvom predtým rozvojových krajín, ktoré si výrobky a služby veľkých akciových korporácií môžu dovoliť. Spoločnosť ešte stále nedosiahla svoj maximálny potenciál a kapitálové trhy stále majú kam rásť.”
Jakub Dvořák, 📚 Sprievodca pre pasívne investovanie (2022)
.

Urobte z inflácie svojho spojenca!

„Keď nemôžete nepriateľa poraziť, spojte sa s ním. Infláciu rozhodne neporazíte – iba ak by ste náhodou boli centrálny bankár (a navyše inteligentný centrálny bankár, ktorý chápe podstatu inflácie, čo je vzácny prípad). Bude preto zrejme rozumnejšie zamyslieť sa nad možnosťami, ako infláciu využiť vo vlastný prospech.
Inflácia nie je nikdy priaznivá pre pevne úročené investície (napríklad fixný ročný úrok 2,5 %, pozn.). S rastúcou infláciou ich hodnota spoľahlivo klesá a bolo by naivné myslieť si čokoľvek iné. Aby sme zarobili, musíme investovať do niečoho, čo rastie na hodnote spoločne s infláciou.”
Pavel Kohout, 📚 Diablov slovník ekonómie a financií (2014)

Ako by sme to len … aha! 💡 Chlieb!

Chlieb stojí 2 €. Všetko sa všade vynovuje, zdražuje, dvíhajú sa platy, za pár rokov bude stáť viac. Keď dnes vezmeš tie dve eurá a dáš ich do vankúša alebo na bežný účet, kúpiš si za päť rokov pravdepodobne menej chleba, než dnes. Keď tie dve eurá rozumne investuješ, kúpiš za päť rokov pravdepodobne viac chleba, než dnes. Teda – pokiaľ bude tvoj zisk z investovania vyšší, než inflácia.
Dnes sa odhaduje, že na budúci rok bude inflácia okolo 4 %. Takže keď budeš investovať so ziskom 4 % – čo sa dá – budú mať tvoje dve eurá rovnakú hodnotu ako dnes. Keď budeš mať zisk viac ako 4 % – čo sa tiež dá – zarobíš a za dnešné dve eurá nakúpiš v budúcnosti viac chleba, než dnes.
Peniaze investované dnes môžu mať väčšiu hodnotu v budúcnosti. Nikdy nie je neskoro začať.
Za myšlienku ďakujeme Jaroslavovi Zálomovi z facebookovej skupiny Papučový investor

Príliš drahé bývanie? Môže za to peňažná zásoba!

„Celkový objem peňazí a účtov vo Veľkej Británii rástol priemerným ročným tempom 7 % ročne od decembra 1993 do decembra 2013, čo znamená že počas tohto obdobia sa peňažná zásoba prakticky zoštvornásobila. To je dôvod, prečo priemerná cena britského rodinného domu vzrástla 3,3-krát, ako uvádza Nationwide Building Society.
Keď sa pozrieme do histórie, zistíme, že v tridsiatych rokoch sa 85 percent nových domov predávalo za cenu nižšiu ako 750 £. Nie nie 750 tisíc, ale skutočne 750 £! Menší radový domček na predmestí Londýna bol vtedy typicky na predaj za 395 £. Pre porovnanie, priemerná ročná mzda v tom čase bola 165 £.
Za 80 rokov ten istý domček stojí asi tisíckrát toľko alebo aj viac. To zodpovedá 9 percentnému priemernému ročnému rastu, pričom nepočítame možné príjmy z prenájmu. Ponúka sa diabolská myšlienka, že pri doterajšom tempe inflácie by ten istý domček mohol za ďalších 80 rokov stáť neuveriteľných 395 miliónov £. Šialená predstava, ale prečo vlastne nie?”
Pavel Kohout, 📚 Diablov slovník ekonómie a financií (2014)
.

Investovanie pre začiatočníkov: Čo sa ti najviac páči?

Pozri sa na nižšie uvedené možnosti a povedz, čo je tvojmu srdcu najbližšie:

1) Investujem sám na brokerských platformách. Platím najnižšie poplatky, súčasne však nie je nikto, kto by ma ochránil pred stratami, keď začnem zmätkovať alebo urobím hlúpe rozhodnutie. O mojom prístupe platí, čo napísal Jakub Dvořák vo svojej knihe 📚 Sprievodca pre pasívne investovanie: „V ideálnom prípade si vystačíte s obyčajnými dvoma ETF fondmi. Po väčšinu života stačí kupovať len jediný globálny akciový fond, ktorý v neskoršej fáze doplníte globálnym dlhopisovým fondom. Nesnažte sa zvyšovaním komplexity portfólií nadobúdať domnelé sofistikovanosti. Odolajte chúťkam nakupovať nové a nové ETF fondy ako o život len ​​preto, že ich niekto prezentuje ako budúcnosť investovania. Držte sa svojich stratégií a stojte pri svojich globálnych trhovo vážených indexových ETF fondoch. Vedzte, že si vystačíte s málom.”

2) Nechám si poradiť od odborníka a investujem tak, ako mi poradí. V porovnaní s predchádzajúcou verziou, pri ktorej nakupujem na brokerskej platforme sám, budem mať vyššie náklady – musím zaplatiť toho odborníka. Avšak rešpektujem ich, lebo verím, že mi pomoc, ktorú dostanem, zabráni urobiť veľké chyby (najčastejšie unáhlený predaj alebo unáhlený nákup) a zachráni mi peniaze. Viem, že nie je až také ťažké urobiť v strese chybu.

3) Budem investovať prostredníctvom robo-poradcu. Doslova mu dám peniaze a nebudem sa o ne starať. Veľmi jednoduché. Rešpektujem poplatky, ktoré môžu byť priebehu času rásť – najmä, keď mám zainvestované vyššie sumy.

4) Investujem do fondov, ktoré mi ponúkne moja banka. Nemám problém zájsť na pobočku a poradiť sa so zamestnancami. Rešpektujem vyššie poplatky. Verím banke.

Ktorá možnosť sa ti páči najviac? Už vieš? Výborne! Máš predstavu, ako investovať!

Ak si nie si istý, skús investovať s identickými malými sumami na niekoľkých rôznych miestach. Experimentuj s nízkymi sumami, o ktoré ti nevadí prísť. Zisti aké sú poplatky, porovnaj výnosy. Potom budeš mať lepšiu predstavu.
.

Nenechajte sa okradnúť infláciou!

„Akýkoľvek majetok uchovávaný v hotovosti alebo na sporiacich účtoch časom stratí hodnotu. Je smutnou iróniou, že menej znalí investori sa vystríhajú „riskantných” kapitálových trhov, len aby si nechali svoju istinu (uložené peniaze, pozn.) zobrať zadnými dvierkami.”
Charles J. Wheelan, 📚 Odhalená ekonómia (2010)

Ako by sme to len … aha! 💡 Paradajky!

Kedy je najlepšie kupovať paradajky? Keď sú v zľave. Pri akciách a dlhopisoch je „zľava” čas krízy, keď trhy klesnú. Naopak, najlepšie je predávať paradajky vtedy, keď sú na pultoch najdrahšie. Pri akciách a dlhopisoch, keď sú trhy hore.
Za myšlienku ďakujeme finančnému analytikovi Ivanovi Kahancovi.

O ETF

■ „ETF neboli pôvodne zamýšľané pre súkromných investorov ako my – a to je dobre. Boli určené pre profesionálov – a vytvárali sa na to, aby hýbali s miliónmi a miliardami, a pritom oveľa lacnejšie.
■ ETF sú výhodné. Veľkú časť práce managementu fondu vykonávajú počítačové systémy, čo znižuje náklady na minimum. Každoročne pripadá na jedného investora ETF medzi 0,1 a 0,8 % poplatkov. To je takmer štyrikrát menej, než stoja aktívne fondy. A pretože medzi poskytovateľmi vládne cenová súťaž a administratíva je stále efektívnejšia, poplatky klesajú už roky.
■ ETF sú maximálne diverzifikované. Pre všetky indexy existujú aj ETF fondy, do ktorých investori investujú za málo peňazí, a tak môžu profitovať z vývoja svetového hospodárstva. S takýmto gigantickým rozptylom enormne zredukujete riziko investície.
■ ETF sú bez emócií. Za ETF nestojí žiaden človek s pocitmi. ETF bez emócií nasleduje index, ktorý odráža akcie podľa pevne stanovených pravidiel.
■ ETF sú vhodné pre každého. Na to, aby ste investovali, nepotrebujete žiaden majetok. Môže prispievať už od jednoho eura minimálneho vkladu s pomocou plánovača sporenia. Sú veľmi demokratickou formou investovania, dávajú každému človeku možnosť sa aj s málo peniazmi, transparentne a výhodne zúčastňovať na svetovom akciovom trhu.
■ ETF sú likvidné. Môžete ich kupovať a predávať, keď je otvorená burza, teda po celý deň.
Našťastie nemôžete pri výbere ETF urobiť veľa nesprávnych rozhodnutí, lebo rozdielne produkty na jednom a tom istom indexe sú veľmi podobné.
Detaily, čo sa presne ukrýva v ETF, sa môžete dočítať v takzvanom Factsheet, do ktorého by ste chceli investovať svoju pozornosť. Factsheet je väčšinou dvojstranné PDF, ktoré vám dodá najdôležitejšie informácie.
■ Aj s ETF môžete prísť o peniaze. Zostáva takzvané trhové riziko, teda výkyvy a krízy, ktorým je vystavený celý akciový trh. Kurzy môžu niekedy aj na niekoľko rokov padnúť, kým zase pôjdu hore. Ak však investujete 15 a viac rokov, je nepravdepodobné, že by ste boli v strate.”
Thomas Kehl a Mona Linkeová, 📚 Jediná kniha o financiách, ktorú by ste si mali prečítať (2022)
.

Prečo robíme chyby? Lebo smútok zo strát je silnejší, než radosť zo ziskov

„Pri priamom porovnaní majú straty na ľudí vyšší dopad, než zisky. Táto asymetria medzi silou pozitívnych a negatívnych očakávaní alebo zážitkov má históriu v evolúcii. Organizmy, ktoré vnímajú hrozby urgentnejšie než príležitosti, majú lepšie šance na prežitie a rozmnožovanie.
Sledovanie každodenných výkyvov prináša straty, pretože utrpenie z častých drobných strát prevyšuje potešenie z rovnako častých drobných ziskov. Kontrola raz za štvrťrok stačí a pre individuálnych investorov to bude viac než dosť. Investori, ktorí dostávajú menej často súhrnné spätné väzby, majú nižšiu pravdepodobnosť averziu voči riziku a dosahujú vyššie výnosy.”
Daniel Kahneman, 📚 Myslenie rýchle a pomalé (2011)

Ako investovať: Je aktívne riadenie portfólia najlepšia cesta?

„Nikto na svete nedokáže pravidelne a spoľahlivo vyberať víťazné akcie. Dokonca aj najväčšie investičné celebrity, ktorým verejnosť tak rada počúva, občas urobia chybu. Ich zisky sa tiež často dajú odôvodniť vyššou mierou podstúpeného rizika, investičnou pákou, dlhým horizontom či obyčajným šťastím. Nesnažte sa nasledovať cestu najväčších investorov všetkých čias, ktorých úspechy je prakticky nemožné zopakovať. Čím komplikovanejší prístup, tým menšiu šancu na úspech máte. Aj medzi 1024 opicami by jedna z nich hodila desaťkrát po sebe pri hode mincí pannu! Robí to z opice experta na hoť mincí? Skôr nie. Čím nechcem povedať, že najväčší investori všetkých čias sú opice. Ale dosiahnuť na ich výsledky je neuveriteľne komplikované a neisté. Ak majú miliardové investičné fondy s prístupom k najlepším počítačom, ľuďom a dátam problémy s tým, aby pravidelne prekonávali trh, čo vás vedie k záveru, že vám sa to bude dariť?”
Jakub Dvořák, 📚 Sprievodca pre pasívne investovanie (2022)

Tip:
ZAPISUJTE SI, ČO ROBÍTE A REKAPITULUJTE
„Poznám niekoľko vedúcich pracovníkov a investorov, ktorý si vedú denník rozhodnutí, kam si zapisujú dôležité rozhodnutia z každého týždňa, prečo ich spravili a aký výsledok očakávajú. Na konci každého mesiaca si prejdú svoje voľby a zvážia, kde spravili dobre a kde sa zmýlili.”
James Clear, 📚 Atómové návyky (2018)

Nie každý je schopný sedieť a pozerať sa

„Jeden problém ma núti neodporúčať investície do ETF a to je psychika investora. V prípade krachu na burze začne panikáriť. ETF musí kopírovať všetky pohyby akciového indexu, ktorý napodobňuje. Ak je hodnota akcií nízka, tak je aj hodnota ETF nízka. Málokto sa tomu dokáže stoicky prizerať. Problémom je, že investori majú emócie, no pri tejto stratégii sú odsúdení na nečinné prizeranie sa. Aj tu opätovne platí, že musíme zohľadniť osobnosť. Psychika je silnejšia, strach nás núti predávať, keďže máme radi svoje peniaze. Mnohí sa preto nedokážu nečinne prizerať.”
Philipp J. Müller, 📚 Peniaze (2020)

Ako by sme to len … aha! 💡 Koláč v rúre!

Je treba byť trpezlivý a nehodnotiť investíciu po 1-2-3 rokoch. Je to ako keď pečieš koláč a ten, aby sa správne upiekol, musí byť v rúre 45 minút. Tiež ho nevyberáš po 10 minútach nahnevaný, že prečo ešte nie je hotový. Rovnaké je to aj s investíciami.
Za myšlienku ďakujeme investorovi a youtuberovi Martinovi Babockému.

Viac informácií nemusí viesť k vyšším výnosom

„Koncom 80. rokov minulého storočia psychológ Paul Andreassen uskutočnil jednoduchý experiment so študentmi obchodnej školy MIT. Najprv požiadal študentov, aby si každý z nich vybral investičné portfólio. Potom ich rozdelil na dve skupiny. Prvá skupina mohla sledovať iba zmeny v cenách akcií. Netušili, prečo rastú či klesajú, takže s nimi mohli obchodovať len na základe veľmi obmedzeného množstva dát. Zato študenti v druhej skupine mali nepretržitý prístup ku všetkým potrebným informáciám. Mohli sledovať si CNBC, čítať Wall Street Journal a konzultovať najčerstvejšie analýzy vývoja na akciovom trhu s odborníkmi.
A ktorá skupina dopadla lepšie? Na Andreassenovo prekvapenie si prvá skupina s minimom informácií nakoniec zarobila dvakrát viac než skupina dobre informovaných investorov. Značné množstvo dodatočných dát, ktorému boli títo študenti vystavení, ich v skutočnosti rozptyľovalo a čoskoro sústredili pozornosť na najčerstvejšie fámy a „zaručené informácie”. Následkom toho oveľa častejšie nakupovali a predávali, než študenti v prvej skupine, ktorí ani zďaleka neboli takí informovaní. Boli presvedčení, že vďaka všetkým tým vedomostiam dokážu predvídať správanie trhu. Mýlili sa.”
Jonah Lehrer, 📚 Ako sa rozhodujeme (2009)

„Benoît Mandelbrot (francúzsko-americký matematik, 1924-2010, pozn.) zastával názor, že trhy sú oveľa nestálejšie, než sa ekonómovia nazdávajú. Preto sa podľa neho dopúšťali opakovanej chyby, keď hľadali zákonitosti, ktoré by v ekonómii fungovali podobne ako v klasickej fyzike.”
📚 Velké myšlienky EKONÓMIA, kolektív autorov (2012)

Hypotéza efektívnych trhov je dobrým príkladom toho, koľko toho nevieme

„Je dôležité, aby ste ostali skeptickí ohľadom toho, koľko toho v skutočnosti o svete viete. Hypotéza efektívnych trhov, čo je pohľad na finančné trhy prvýkrát sformulovaný v roku 1970 ekonómom Eugenom Famom z chicagskej školy, vychádza z myšlienky, že všetky verejne dostupné informácie o hodnote cenných papierov sa už odrážajú na ich cene. Hneď, ako sa objaví nová informácia, ktorá by ovplyvnila potenciálnu návratnosť investície, začnú obchodníci kupovať alebo predávať cenné papiere, až kým sa cena nezmení natoľko, že sa vráti k svojej „spravodlivej” hodnote. Ak toto platí, znamená to, že trh je v podstate nemožné poraziť – zarobiť viac ako väčšina tým, že by ste dokázali predpovedať pohyb cien. Aby sa vám to podarilo, musíte buď získať nejakú informáciu, ktorá sa ešte nezverejnila, alebo mať veľké šťastie.

Poraziť trh je ťažké, ale nie nemožné. Hypotéza efektívnych trhu je založená na niekoľkých rôznych predpokladoch, z ktorých ani jeden nemusí vždy platiť, a to poskytuje príležitosť tým, ktorých neobmedzujú bežné podmienky, aby to využili. Hypotéza efektívnych trhov si vyžaduje úplne racionálnych investorov a verejne dostupné informácie: skutočný svet sa k takýmto presným štandardom nepribližuje ani zďaleka.

Indexové alebo pasívne fondy nesľubujú, že porazia trh. Neúčtujú si preto vysoké poplatky. Ponúkajú naopak tie najnižšie poplatky a jednoducho chcú zarobiť presne toľko, koľko sa zarába na trhu.
Indexové fondy sa stávajú čoraz populárnejšími. V roku 2020 bolo do pasívnych fondov investovaných okolo 15 biliónov dolárov. Investori prišli k záveru, že ak je také ťažké trh poraziť, jednoducho nemá zmysel snažiť sa o to. Či už je hypotéza efektívnych trhu pravdivá, alebo nie je, pravdepodobne ušetrila mnohým ľuďom, nielen manažérom fondov, množstvo peňazí.”
Gavin Jackson, 📚 Všetko o peniazoch v jednej lekcii (2021)

Prečo prichádza kríza aj vedecký pokrok vo vlnách?

„Vedecký pokrok nie je stály, prichádza vo vlnách. Jeden plodný prielom (napríklad parný stroj, žiarovka, tranzistor) často spôsobí kaskádu druhotných vynálezov, ktoré potom vytvoria lavínu inovácií a pokroku. Vytvárajú obrovské objemy bohatstva, a tak by sa tieto vlny mali odrážať aj v hospodárstve.
Prvú veľkú vlnu spôsobila sila pary, ktorá nakoniec viedla k zrodu lokomotívy. Energia z parných strojov živila priemyselnú revolúciu, ktorá obrátila spoločnosť hore nohami. Sila pary vytvorila rozprávkové bohatstvo. V kapitalizme však bohatstvo nikdy nie je nehybné. Bohatstvo sa musí niekam premiestniť. Kapitalisti neúnavne pátrajú po budúcom prelomovPýtajte sa: om objave a presúvajú toto bohatstvo do investícií, ešte špekulatívnejších plánov, niekedy s katastrofálnymi následkami.
Druhú polovicu 19. storočia sprevádzala séria drobných krachov, ku ktorým dochádzalo takmer každé desaťročie, spôsobených prebytkom bohatstva, ktoré sa zrodilo z priemyselnej revolúcie. Namiesto toho, aby sa kapitalizmus poučil, začal sa tento cyklus čoskoro opakovať. Rozšírila sa druhá veľká vlna technológií, na čele s elektrickou a automobilovou revolúciou. Bublina bola opäť neudržateľná.
V poslednej dobe (autor písal v roku 2011, pozn.) zažívame tretiu vedeckú vlnu, príchod pokročilých technológií v mikroelektronike, vo firme počítačov, laserov, družíc, internetu a elektroniky. Rozprávkové bohatstvo vytvorené touto technikou sa muselo niekam podiať. V tomto prípade sa prelialo do nehnuteľností a vytvorilo obrovskú bublinu. V roku 2008 prišiel krach a hospodárska recesia.
Čo bude 4. vlna? Nikto si nie je istý. Mohla by to byť kombinácia umelej inteligencie, nanotechnológie, telekomunikácií a biotechnológie.”
Michio Kaku, 📚 Fyzika budúcnosti (2011)

Pýtajte sa: Čo sa nezmení?

„Predpovedať, ako bude vyzerať svet o 50 rokov, je nemožné. Avšak predpokladať, že ľudia budú stále rovnako reagovať na chamtivosť, strach, príležitosti, vykorisťovanie, riziko, neistotu, kmenovú príslušnosť a spoločenské presvedčenie, na to by som si veru aj stavil.
Zakladateľ Amazonu Jeff Bezos raz povedal, že sa ho často pýtajú, čo sa zmení v najbližších 10 rokoch. „Takmer nikdy nedostanem otázku: Čo sa v najbližších 10 rokoch nezmení?” povedal. „A ja tvrdím, že tá druhá otázka je v skutočnosti dôležitejšia.”
Veci, ktoré sa nikdy nezmenia, sú dôležité, pretože sa na ne môžete na 100 % spoľahnúť. Viete, ako budú formovať budúcnosť. Bezos povedal, že si nedokáže predstaviť budúcnosť, v ktorej zákazníci Amazon nebudú chcieť nízke ceny a rýchlu dopravu – takže do týchto vecí môže vo veľkom investovať.”
Morgan Housel, 📚 Tak ako vždy (2023)

„Dynamika ekonomík po stáročia stojí na ich adaptačnej a inovačnej schopnosti. Na schopnosti trvalo vyhľadávať nové spotrebné aj investičné oblasti, a tým aj nové príležitosti k rastu. Podporovať ekonomiku, ktorá touto schopnosťou nedisponuje, znamená roztláčať vozidlo, ktorému sa zadrel motor.
Schopnosť objavovať nové výrobky, služby, technológie, formy podnikania i firemnej organizácie sa opiera o trvalý proces podnikateľského experimentovania, ktorého úspešné výsledky sú spravidla rýchlo preberané ostatnými.”
Jan Urban, 📚 Ekonómia bez mýtov a ilúzií (2024)

Pozor: Neúspech je v ekonomike častejší, než by sme si mysleli

„Každý rok ukončí činnosť 10 percent amerických spoločností. Trhový systém šokuje nie nízkym počtom nezdarov, ale naopak skutočnosťou, aký všadeprítomný a obvyklý je neúspech dokonca aj v tých najvitálnejších nových odvetviach. Pýtať sa, prečo toľko firiem v súťaži podľahne, je to isté, ako sa pýtať, prečo sa do olympijského finále dostane tak málo atlétov.
V trhovom hospodárstve prebieha variácia a selekcia. Vedci, inžinieri, starostlivý stredný manažment veľkých korporácií alebo smelí malí podnikatelia, tí všetci prichádzajú s nápadmi a myšlienkami. Zlé nápady idú do odpadu, pretože nemôžu dlho prežiť. Dobré myšlienky sa ale šíria, pretože ich kopírujú konkurenti, pretože zamestnanci odchádzajú, aby si založili vlastné firmy, alebo pretože spoločnosť, ktorá má dobré nápady, rastie a silnie.”
Tim Harford, 📚 Adaptujte sa (2011)
.

Drzá najlepšia rada

„Zvyčajná výhovorka investičných bankárov a analytikov, ktorou sa pokúšajú čeliť námietkam svojich klientov v prípadoch, keď hodnota investície klesá počas medvedích trhov: Viete, chápem, že vás pokles hodnoty vášho portfólia znepokojuje, ale vydržte. Je to dlhodobá stratégia a je rozhodne lepšie držať sa pravidelne kúp a drž, ako predávať počas paniky.
Čo je však na tejto hlúpej a drzej výhovorke najhoršie, je fakt, že obvykle ide vskutku o najlepšiu radu, ktorú klient môže dostať!”
Pavel Kohout, 📚 Diablov slovník ekonómie a financií (2014)

„V dejinách moderného kapitalizmu sú krízy normou, nie výnimkou.”
Nouriel Roubini, americký ekonóm (*1958)

„Fandím medveďom rovnako ako býkom 😀.”
Milada Ivanková, finančný profesionál z Vranova nad Topľou

„Kľúčom k úspechu nie je presne predpovedať budúcnosť, ale byť na ňu pripravený.”
Periklés, aténsky štátnik a politik (500 – 429 pr. Kr.)

„Dejiny a spoločnosti sa neplazia, ale skáču. Idú od zlomu k zlomu s občasnými menšími otrasmi v medziobdobí.”
Nassim Nicholas Taleb, 📚 Čierna labuť (2011)

„Predpovedať je ťažké. Najmä, keď ide o budúcnosť.”
Yogi Berra, americký baseballový tréner (1925-2015)
.

.