Nebudem platiť iba bezhotovostne a aj pri platbách kartou alebo mobilom si budem predstavovať skutočné peniaze. Viem, že ľudia pri bezhotovostných platbách menej rozmýšľajú a míňajú štatisticky viac – cítia menej bolesť.
.
Tu bude krátke video (3-5 minút).
Vytvoríme ho až úplne na koniec, keď budú pozbierané všetky podnety a myšlienky.
Toto je zárodok témy v rámci projektu 20 finančných cieľov. Ďalšie texty, zaujímavosti a odkazy budú doplnené.
✅ PREČO?
LEBO NECHCEM ZBYTOČNE MÍŇAŤ!
CHCEM, ABY MÔJ ROZUM BOL SILNEJŠÍ, NEŽ MOJE EMÓCIE!
Ako viem využiť bolesť pri platení v môj prospech?
„Spôsob platby by nemal mať vplyv na naše vnímanie hodnoty peňazí, ale deje sa to.
Pokrokové technológie platby uľahčujú, odstraňujú prekážky pri platení a tým pádom aj bolesť. Ako by sa nás snažili znecitlivieť. Veď ako môžeme pochopiť dôsledky niečo, o čom ani nevieme, že sa to deje?
Platenie hotovosťou je hmatateľné. Peniaze berieme fyzicky do ruky, musíme ich prepočítať a potom ich skontrolovať, koľko nám pokladník vydal. Kreditné karty sú oveľa menej hmatateľné – iba kartu priložíme a stlačíme pár tlačidiel. Sumu si zriedkakedy uvedomíme, možno s výnimkou prepitného. Elektronické platby všetkých druhov sú ešte menej hmatateľné. Ak niečo necítim, nemôže nás to bolieť. Máme radi všetko, čo je bezbolestné a jednoduché. Vždy si radšej vyberieme ľahkú a bezbolestnú cestu ako múdre a hĺbavé rozhodnutie.
Pokiaľ si uvedomujeme, že sa pri rozhodovaní vyhýbame bolesti, dokážeme dopad týchto rozhodnutí na náš život zmierniť.“
Dan Ariely, Jeff Kreisler, 📚 Psychológia peňazí – akých omylov sa dopúšťame pri uvažovaní o peniazoch a ako utrácať rozumnejšie (2017)
Čo to znamená pre nás?
Na Slovensku stále silnie kultúra bezhotovostných platieb. V obchodoch platíme kartami, mobilmi, niektorí dokonca náramkami alebo prsteňmi. Hovoriť, aby sme ich nepoužívali a prešli na hotovosť, by nefungovalo. Pokrok sa nedá zastaviť, nieto ešte vrátiť. Avšak aj keď platíme online, môžeme si byť vedomí, čo to s našim mozgom robí v porovnaní s platbami v hotovosti a môžeme menej ľahšie míňať. Predstavme si tie fyzické peniaze. Nosme vo vrecku fyzické peniaze a niekedy zaplaťme hotovosťou. Striedajme platby v hotovosti s platbami online. Definujme si dni, v ktorých vyjdeme von len s hotovosťou. Viď tipy v komikse vyššie.
Vyhýbanie sa bolesti nás stojí veľa
„Donedávna sme si mysleli, že bolesť z platenia súvisí s pocitom nevôle a úzkosti spôsobenej platením. Z nedávnych štúdií, v ktorých bolo použité neurozobrazovanie a zobrazovanie magnetickou rezonanciou, však vyplynulo, že bolesť z platenia stimuluje tie časti mozgu, ktoré majú na starosti aj spracovanie fyzickej bolesti. Vysoké ceny stimulujú tieto mozgové mechanizmy vyššiu intenzitou, no bolesť spôsobujú všetky ceny, nielen tie vysoké. Keď o niečo prechádzame, všetci pociťujeme bolesť.
Vyhýbať sa bolesti je silnou motiváciou a zákerným nepriateľom: vedie k tomu, že odvraciame zrak od hodnoty. Príjmame chybné rozhodnutia, lebo sa pri nakupovaní sústredíme na bolesť, hoci by sme sa mali sústrediť na samotnú hodnotu nákupu.
Bolesť z platenia by nás mala prinútiť k tomu, aby sme prestali robiť bolestivé útraty. Namiesto odstránenia bolesti vymýšľame spôsoby, ako ju zmierniť, a to pomocou finančných služieb, akými sú kreditné karty, elektronické peňaženky či trvalé príkazy. Používať tieto nástroje je ako nasadiť si „finančnú prilbu“. Podobne ako zlí doktori, aj my liečime príznaky (bolesť) namiesto samotnej choroby (platenia). Toto je jedna z veľkých chýb, ktoré vplývajú na to, ako vyhodnocujeme svoje peňažné rozhodnutia.
Bolesť z platenia je výsledkom pôsobenia dvoch zásadných faktorov. Prvým je interval medzi okamihom, kedy naše peniaze opustia peňaženku, a časom, keď kúpený tovar spotrebujeme. Druhým faktorom je pozornosť, ktorú venujeme samotnému plateniu. Rovnica teda znie: bolesť z platenia = čas + pozornosť. Ako sa teda vyhýbame bolesti z platenia? Tým, že predlžujeme čas medzi platbu a spotrebou, a znižujeme pozornosť pri platení.“
Dan Ariely, Jeff Kreisler, 📚 Psychológia peňazí – akých omylov sa dopúšťame pri uvažovaní o peniazoch a ako utrácať rozumnejšie (2017)
.
Príklady hovoria, že medzi platbou v hotovosti a platbou online môže byť sakramentský rozdiel!
„Herman je finančným poradcom v Bronxe. Posledných deväť rokov pracuje pre neziskovú organizáciu GreenPath, ktorá pomáha ľuďom, čo spadli do dlhovej pasce.
Podľa Hermana sú kreditné karty (v USA je kultúra kreditných kariet oveľa silnejšia ako na Slovensku, debetné karty sa používajú veľmi málo, aj tak je však pre nás tento príklad zaujímavý, pozn.) problematické predovšetkým v tom, že privádzajú ľudí k hlúpym finančným rozhodnutiam: „Pozriem sa na výpis a vidím, že minuli päťdesiat dolárov v obchode. Pýtam sa, čo si za tých päťdesiat dolárov kúpili a oni na to: „Topánky, ale boli v zľave.“ Alebo mi povedia, že si kúpili džínsy, pretože boli zlacnené o 50 %. Boli by predsa blázni, keby to za takú výhodnú cenu nekúpili. Keď toto počujem, vždy sa musím smiať.
Zakaždým sa ich spýtam: Kúpili by ste si to, keby ste museli za to zaplatiť hotovosti? Keby ste museli zájsť k bankomatu a mali v rukách skutočné peniaze? Väčšinou o tom chvíľu premýšľajú a potom vyhlásia, že nie.“
Hermanové postrehy dokonale vystihujú dôležitú podstatu. Keď niečo kupujeme za hotovosť, nákup má za následok skutočnú stratu – naše peňaženka je doslova ľahšia. Oproti tomu kreditné karty robia z tejto transakcie abstraktnú záležitosť, takže si úbytok finančných prostriedkov až tak veľmi neuvedomujeme. Ako hovorí George Loewenstein, neuroekonóm z Carnegie-Mellonovej univerzity v Pittsburghu: kreditné karty svojou povahou zaručujú, že je váš mozog znecitlivený voči bolesti zo straty peňazí. Míňanie peňazí v nás nevyvoláva negatívne pocity, tak míňame ešte viac.
Vezmite si nasledujúci experiment: Drazen Prelec a Duncan Simester, dvaja profesori ekonómie na MIT, zorganizovali skutočnú aukciu, v ktorej sa dražili vstupenky na zápas bostonských Celtics. Polovici účastníkov aukcie povedali, že musia platiť v hotovosti, druhej polovici, že musia platiť kreditnou kartou. Potom vypočítali priemerné ponuky oboch skupín. Čuduj sa svete, priemerná čiastka skupiny platiacej kreditnou kartou bola dvakrát vyššia než u skupiny, čo mala platiť v hotovosti. Keď účastníci mohli použiť pri platbe za vstupenky svoje karty, prihadzovali v aukcii oveľa odvážnejšie. Nemali pocit, že musia brať ohľady na svoje výdavky, a preto boli ochotní minút viac, než si mohli dovoliť.
Takto dopadol americký spotrebiteľ v priebehu posledných pár desaťročí. Štatistiky sú neúprosné: priemerná americká domácnosť dluhuje dnes na kreditných kartách vyše deväťtisíc dolárov a priemerný počet kariet na osobu je 8,5. Viac ako 115 miliónov Američanov prenáša pasívny zostatok na svojich kreditkách z mesiaca na mesiac. V roku 2006 spotrebitelia minuli vyše 17 miliárd dolárov za penále na úverových kartách. Od roku 2006 majú Američania negatívnu bilanciu v úsporách, čo znamená, že míňajú viac, než zarobia. Analytici Federálneho rezervného systému nedávno konštatovali, že negatívna bilancia v úsporách Američanov je prevažne dôsledkom dlhov na kreditných kartách. Míňame toľko za splatenie dlhov, že si už nemáme z čoho sporiť na dôchodok.
Neurovedec Jonathan Cohen z Princetonskej univerzity urobil nedávno (kniha je z roku 2009, pozn.) experiment, v ktorom sa mal subjekt rozhodnúť medzi darčekovú poukážku z Amazonu, ktorú mohol získať okamžite a o niečo cennejšou darčekovou poukážku z toho istého internetového obchodu, ktorú by dostal o dva až štyri týždne.
Pomocou funkčnej magnetickej rezonancie pritom zaznamenával činnosť jeho mozgu. Cohen zistil, že uvedené dve možnosti aktivovali úplne odlišné nervové systémy. Keď subjekt zvažoval prijatie darčekovej poukážky v budúcnosti, ožili mozgové oblasti spájané s racionálnym plánovaním, ako je prefrontálna kôra. Tieto oblasti nabádajú človeka k trpezlivosti – vydrž pár týždňov a získaš viac.
Keď však subjekt začal premýšľať o možnosti okamžitého získania darčekovej poukážky, rozsvietili sa oblasti spojené s emóciami, ako dopamínový systém v strednom mozgu a nucleus accumbens. Práve toto sú bunky, ktoré človeka nabádajú, aby si vzal hypotéku, ktorú si nemôže dovoliť, alebo aby míňal bez rozmyslu kreditnou kartou namiesto toho, aby si šetril na dôchodok. Všetky tieto bunky prahnú po odmene a chcú ju hneď.
V každej situácii Cohen sa spolupracovníkmi menili hodnotu ponúkanej odmeny, aby mohli sledovať tento urputný súboj neurónov v priamom prenose. Videli búrlivú hádku medzi rozumom a emóciami, pri ktorej bola myslel strhávaná protichodnými smermi. Konečne rozhodnutie – či šetriť na budúcnosť alebo si dožičiť v prítomnosti – záviselo od toho, ktorá oblasť mozgu vykazovala intenzívnejšiu aktivitu. Účastníci experimentu, ktorí nedokázali počkať na výnosnejšiu darčekovú poukážku – tých bola väčšina – sa dali uniesť pocitmi. Viac emócií viedlo k impulzívnejšiemu správaniu. Na druhej strane subjekty, ktoré sa rozhodli počkať si na výhodnejšiu darčekovú poukážku, vykazovali zvýšenú činnosť v prefrontálnej kôre – spočítali si to a zvolili racionálnu možnosť.
Z Cohenovho objavu plynú dôležité dôsledky. Došlo koľko k lokalizácii zdroja v nervovom systéme, ktorý má na svedomí mnohé finančné omyly. Keď sa prestaneme ovládať a chopíme sa odmeny, ktorú si nemôžeme dovoliť, znamená to, že racionálna časť nášho mozgu prehrala boj.“
Jonah Lehrer, 📚 Ako sa rozhodujeme (2009)
.
Termín:
DOPAMÍN
Ľudovo – „hormón šťastia“. Vedecky – najdôležitejší neurotransmiter (chemická látka na prenos impulzu) v ľudskom organizme. Jeho nedostatok spôsobuje depresiu. Uvoľňuje sa napríklad pohybom, športom, spoločnosťou priateľov alebo pobytom na slnku. Príliš vysoká hladina dopamínu môže uškodiť – ľudia hľadajú uspokojenie v závislostiach – alkohole, hazarde, fajčení, nakupovaním alebo pobytom na sociálnych sieťach.
Termín:
PREFRONTÁLNA KÔRA
Ľudovo – „brzda v mozgu“, ktorá zabraňuje robiť niečo, čo nám škodí. Vedecky – predná, čelová oblasť mozgovej kôry. Potláča impulzívne správanie, umožňuje myslieť racionálne. Hovorí nám, že niečo treba urobiť, pretože je to dôležité. Keď prokrastinujeme alebo chceme impulzívne nakupovať, oplatí sa ju vypočuť.
Jej dobrému stavu pomôže fyzické cvičenie a turistika. Naopak, alkohol a drogy ju vedia poškodiť.
Skutočný príbeh 📖. Pred viac ako dvadsiatimi rokmi som bol rovnaký ako všetci ostatní. Vlastnil som peňaženku, v ktorej som mal napchanú hotovosť, všetky karty a doklady. Prekážalo mi však, že mi masívna peňaženka vždy roztiahne zadné vrecko na nohaviciach. Úprimne, pocitovo – nepáčilo sa mi to. Premýšľal som, či by som mohol mať nohavice bez toho roztiahnutého vrecka. Hovoril som si – čo z toho, čo je v peňaženke, naozaj pravidelne potrebujem? Trocha peňazí a občiansky. Občiansky môže byť v zadnom vrecku, trocha peňazí ide do druhého vrecka. Kľúče sú v treťom vrecku, mobil vo štvrtom. Vyhodil som peňaženku a prestali sa mi rozťahovať vrecká nohavíc. A hlavne – čo som pôvodne nemal v úmysle – prestal som so sebou neustále nosiť zbytočne vysoké množstvo peňazí. Prídem domov, zavesím kľúče do skrinky, odložím mobil k počítaču, pri knižnici mám miesto, kde automaticky odložím voľnú hotovosť – mince do misky, bankovky len tak. Keď idem von, odhadnem, čo chcem kúpiť a vezmem si len, koľko potrebujem. Dnes som sa cestou z práce zastavil v obchodoch a kúpil knihu (zhodou okolností Ako sa rozhodujeme, z ktorej citujem vyššie) za niečo viac ako 16 eur, kvet pre ženu za asi 30 eur a zásobu sypaných čajov za 50 eur. Bez toho, aby som si to snažil aktívne zapamätať, viem, koľko som približne platil. Ale viete čo? Minulý týždeň som zaplatil nákup kartou, vyšiel z obchodu a zrazu si uvedomil, že nemám tušenie, koľko to stálo! Pritom som ten istý deň nakupoval v hotovosti a pri týchto platbách vedel, koľko som platil. Brutálne, však áno? Nabudúce si na to dám pozor.
Jiří Ščobák, autor projektu 20 finančných cieľov
Peniaze vedia vytvoriť závislosť
„Peniaze sú droga. Bez finančného vzdelávania sa ľudia stávajú závislými na peniazoch. Peniaze im prinášajú šťastie. Peniaze riešia ich problémy. Peniaze tíšia ich bolesti. Miliardy ľudí sú závislé od rýchlej nápravy a dočasnej eufórie peňazí. Ale problém je, že po chvíli príjemného pocitu príde vytriezvenie a kocovina a závislý človek ide do práce, aby svoju závislosť uživil. Závislý človek urobí pre svoju závislosť všetko.“
Robert T. Kiyosaki, 📚 Fake (2019)
.
ZRKADLO DO ZAHRANIČIA: NEMECKO 🇩🇪
Nemci nie sú práve tí, čo majú radi novinky. Keď sa raz niečo osvedčí, tak nabudúce to bude presne rovnaké. Takže na Oktoberfeste alebo vianočných trhoch sa už presne vie, kde bude za rok aký stánok alebo program (iba ceny idú každý rok hore, pravda).
Konkrétne tu v Bavorsku ešte stále vládne hotovosť, platiť kartou si ľudia zvykajú iba posledné roky. Teraz už aj mobilom. Ale o prsteni, čo môj otec používa na Slovensku, tu zatiaľ nepočuli a určite im to ešte nejaký čas potrvá.
Platenie za napríklad pravidelné služby si obchodník vždy poistuje súhlasom na inkaso z účtu. Za každú drobnosť, ešte aj členské v športovom klube za 15 euro. Keď už je človek niekde zaregistrovaný alebo má predplatné časopisu, tak sa to samo automaticky predlžuje na ďalší rok, pokiaľ včas sám nepožiada o ukončenie. Ale musí trafiť výpovednú dobu, ktorá je rôzna – minimálne mesiac alebo aj štvrťrok či rok dopredu.
Alexandra Vašinová, pracuje v Mníchove
„Pri kontrole karty som bol informovaný, že nie je dostatok prostriedkov. Chcel by som vedieť, či sa to týka môjho účtu alebo banky.“
(nájdené na belgickom webe)