Nevhodím zlato do bezodnej studne! Nebudem snívať o výhre – vložením rovnakých peňazí do sporenia alebo investícií sa sen môže stať realitou.

✅ PREČO?
Lebo nechcem ****** život sebe, ani svojej rodine! Nechcem sa nechať odrbávať stávkovým systémom! Chcem mať vôľu odmietnuť závislosť.

Daj si pozor!

Skutočný príbeh 📖. Automaty ma dostali na ulicu. Prehral som výplatu a nevedel som zaplatiť nájomné. Nebolo to prvý krát, tak som musel z bytu odísť. Najhoršie bolo, že aj z brata som spravil bezdomovca, lebo sme bývali spolu. Samozrejme, mal som aj iné dlhy. Vtedy som sa psychicky zrútil a bol som nezvestný. Nemal som pri sebe ani telefón a skrýval som sa kúsok za Komárnom. Brat ma nechal hľadať políciou, lebo som o sebe nedal vedieť. Rozmýšľal som nad životom a mal som výčitky svedomia. Aj som sa modlil, lebo ma napadlo, že by som spáchal samovraždu. Na ulici som bol mesiac, kým ma nenašli príbuzní. Vtedy som si viac uvedomil, ako nás boh miluje, že dal svojho jediného syna, aby zomrel za naše hriechy. Viera mi veľmi pomohla. Pokorne som prijal svoj údel a pomoc od príbuzných a vtedy som sa rozhodol pre liečbu. Aj brat sa ku mne začal lepšie správať. Liečba bola super, aj keď tam boli občas dlhé chvíle, veď tri mesiace je dosť dlhá doba. Avšak ústav na Prednej Hore je asi najlepší na Slovensku a je v krásnom prostredí. Aj kamarátov mám odtiaľ. Už dva roky som nebol v herni a nehrám ani online. A zrazu mi došlo, koľko peňazí som mohol mať a ja som ich minul na takú hlúposť. Je dôležité priznať si vinu a absolútne sa pokoriť. Treba ísť k psychiatrovi, najlepšie k takému, čo rieši aj závislosti. Inak sú aj pridružené diagnózy ako depresie, bipolárna porucha alebo schizofrénia. Ja som mal a aj mám doteraz depresie, ale je to dobré. Ako každý iný človek zo stresu. Neberiem lieky, lebo s nimi by mi bolo horšie. Sú takí, čo ma úplne odsúdili a pre nich som „nímand“ a sú takí, ktorý sa tešia, že som prestal hrať.
Marián Kudry – svoj príbeh začal rozprávať v diskusii na facebookovej stránke Plus JEDEN DEŇ

„Podľa výskumu You Gov vykonaného vo Veľkej Británii v roku 2020 sa zistilo, že 13 % populácie zažilo určitú formu ujmy v súvislosti s hraním hazardných hier a že približne 7 % populácie Veľké Británie (dospelí aj deti) je negatívne ovplyvnených hazardným hraním niekoho iného. Postihnutými inými osobami boli prevažne ženy.“
Lenka Jenčová, Michal Patarák a kolektív, 📚 Porucha hazardného hrania (2023)
.
.

Umenie odosobniť ľudí od svojich peňazí dotiahli kasína do dokonalosti.

„Celý svet je jedno veľké kasíno, hoci si to neradi priznávame. Hoci nie každý z nás, kto potrebuje vypustiť páru, vyhľadáva hazardné hry, všetci občas pri rozhodovaní čelíme podobným výzvam. Chyby, ktoré robíme v kasíne, sa dejú v rôznych sférach nášho života. Tieto chyby korenia hlboko v principiálnom nepochopení povahy peňazí.“
Dan Ariely, Jeff Kreisler, 📚 Psychológia peňazí – akých omylov sa dopúšťame pri uvažovaní o peniazoch a ako utrácať rozumnejšie (2017)

Nestačí vyhrať iba raz

„Ľudia pravidelne podávajúci tiket číselných lotérií asi netušia, že mnoho z výhercov veľkých súm skončí s rozbitým životom, nešťastných na mizine, závislých od drog, s dlhmi a súdnymi spormi na krku. Okrem neschopnosti identifikovať a eliminovať predátorov v množstve nových priateľov, idúcich po ich peniazoch, môže za to aj fakt že svojmu úspechu príliš uveria. Jednorázový náhodný príjem si pomýlia s novoobjavenou doživotnou schopnosťou generovať bohatstvo. Po nákupe drahých hračiek a signálov statusu zistia, že na financovanie nového životného štýlu by potrebovali vyhrávať športku v pravidelných intervaloch.

Prekvapivým efektom je, že výhra auta v lotérii môže ohlúpnuť aj susedov takého šťastlivca. Možno u nich pozorovať výrazný nárast pravdepodobnosti, že aj oni si napriek nezmenenému príjmu kúpia nové auto.“
Juraj Karpiš, 📚 Zlé peniaze (2015)

Osudová chyba hazardného hráča

„Existuje konkrétny okamih, pri ktorom účastníkom kartovej hry poker hrozí, že podľahnú emóciám. Zraniteľní sú v okamihu, keď prehrajú kvôli hroznej smole alebo zlej stratégii veľký balík peňazí. Účastník začne hrať v emotívnom strese, agresívne prihadzuje v snahe vyhrať späť peniaze, ktoré chybne považuje stále za svoje. Jeho mozog odmieta zaregistrovať, že tie peniaze sú definitívne preč. Správnou stratégiou by bolo uznať stratu a prehodnotiť stratégiu, ale to je príliš bolestivé. Hráč namiesto toho robí bláznivé stávky, aby napravil svoju zlú situáciu, ktorú považuje podvedome iba za dočasnú. Nezničí ho tá počiatočná veľká strata, ale stupídna hra, ktorú začne hrať v snahe poprieť, že prišiel o veľké peniaze.“
Tim Harford, 📚 Adaptujte sa (2011)

Ako by sme to len … aha! 💡 Kocka!

Môžeš vyhrať 500 000 euro! Stačí na to hodiť kockou 6x za sebou šestku. Pôjdeš do toho? Zaplať 15 euro a skús!
Nedal si? Nevadí!
O koľko si už prišiel peňazí? V poriadku! Skúšaj to celý večer!
Mimochodom, vieš, akú máš šancu na výhru?
1 : 46 656
Šanca na 1. poradie v Tipose je 1 : 13 983 816 (oficiálne dáta Tiposu)!
Snívať je fajn, ale dávať peniaze na sporenie a snívať o dovolenke je 1 000 000x realistickejšie. A to sme ešte podcenili dovolenku 😁.
Za myšlienku ďakujeme Petrovi Petruškovi, ktorý reagoval na brainstorming vo facebookovej skupine Fórum Zlatá minca

Termín
LOTÉRIA
Dobrovoľná daň platená ľuďmi, ktorí sú slabší v matematike.
Pavel Kohout, 📚 Diablov slovník ekonómie a financií (2015)

Ak stávkujete a tipujete, potom ste ozaj chudí

„Americké domácnosti s najnižším príjmom v priemere minú 412 dolárov ročne na loto, čo je štyrikrát viac ako domácnosti s najvyšším príjmom. 40% Američanov v prípade núdze nedokáže dať dokopy 400 dolárov v hotovosti. Z toho vyplýva nasledovné: Tí, čo minú 400 dolárov na túto hru, sú v drvivej väčšine tí istí, čo nedokážu v prípade núdze dať dokopy 400 dolárov v hotovosti. V podstate sa zbavujú svoje istoty a záchrannej siete pre vidinu niečoho, čo predstavuje šancu jedna k 1 000 000, že naozaj získajú veľkú výhru.“
Morgan Housel, 📚 Psychológia peňazí (2020)

„Kocka, ruleta ani minca nemajú pamäť. Pred každým hodom je pravdepodobnosť padnutia párneho číslo rovnaká – jedna polovica – bez ohľadu na predchádzajúce hody.“

Marek Jurkovič, Vladimíra Čavojová, Ivan Brazina, 📚 Prečo ľudia veria nezmyslom (2019)

Prečo je dôležité NIKDY

Keď som mal asi 15, mama mi povedala: „Nestávkuj o peniaze. Nikdy!“ Zarezonovalo to vo mne a nikdy som o peniaze nestávkoval. Keď som koncom roka 2023 premýšľal, akými slovami uviesť tento cieľ, mal som od začiatku jasno, že tam musí byť práve ono „nikdy“ mojej mamy. U mňa to fungovalo, bude to fungovať aj pri ďalších. Je to jasné, stručné a úderné.
Napriek tomu som sa musel zamyslieť, keď mi Ivan Masarik, člen odbornej poroty Zlatej mince, napísal: „Podobný príspevok som dával pred časom na sociálne siete. Dostal som však negatívnu spätnú väzbu od dvoch ľudí. Hovorili, že pre nich je to zábava, že minú na hazard napríklad 20-30 eur mesačne, ale baví ich staviť si na nejaké športové zápasy, alebo si zahrať poker. Že pokiaľ už chceme šetriť na všetkých výdavkoch, tak potom si musíme len variť doma, nikam nechodiť, nemíňať peniaze a že o tom život nie je.
V cieli 12. je napísané dosť striktne, že hazard úplne, zásadne NIKDY, že je to niečo zlé. Ja v princípe súhlasím a bohužiaľ tie dôvody poznám.  V blízkom okolí mám ľudí, ktorým dosť pokazil život. A takisto rozumiem, že to môže prerásť z nevinnej zábavky do závislosti. Takisto si myslím, že by sa reklamy na hazard mali regulovať, lebo už aj môj 7-ročný syn pozná z televízie slogan „tipovanie je zábava“.
Narážam však na to, že tak ako sa to stalo v prípade môjho príspevku – niekoho, kto to má pod kontrolou a je to preňho zábava, môže označenie človeka, ktorý si sem tam staví, za finančne negramotného (svojim spôsobom), nahnevať.“
Ivan má pravdu, napriek tomu som v názve cieľa nechal výrazné „nikdy“. V čase pandémie som čítal komentár, že keď chceme verejnosti niečo odporučiť, narazíme na to, že odporúčanie by sa mohlo niekoho dotknúť. Čím viac premýšľame, tým viac nachádzame skupiny ľudí, ktorým by to či ono odporúčanie mohlo vadiť. Až nakoniec zistíme, že keby sme mali všetkým vyhovieť, nemôžeme odporučiť takmer nič. Naše slová budú také všeobecné, že nespôsobia viditeľnú zmenu. A to je chyba, ktorú odmietam.
Stávkovanie a tipovanie JE ZLOZVYK. Aby sme na chvíľu mohli cítiť adrenalín a mohli snívať, vyhadzujeme peniaze oknom a zapájame sa do potenciálne nebezpečnej aktivity. Všetci, ktorí stratili nad hazardom kontrolu, boli presvedčení, že ho majú pod kontrolou. Najväčšie riziko hazardu je, že ho človek môže mať pod kontrolou 10-20 rokov, zrazu sa v jeho živote niečo stane (a stane sa skoro každému), pridá sa alkohol a človek zrazu kontrolu stratí. Preto nechávam NIKDY. Jediná cesta ako dlhodobo nestratiť kontrolu, je NIKDY NEZAČAŤ.
Jiří Ščobák, tvorca projektu 20 finančných cieľov

Ako to vyzerá po pokuse o samovraždu

„Dorazil som sanitkou na maják a s húkaním, ako keby som umieral, do mňa už známej budovy. Hneď som spustil, že chcem reverz a domov. Jejda, nová prijímacia doktorka mi reverz zatrhla s tým, že ma môže, aj napriek môjmu nesúhlasu, na 72 hodín obmedziť na slobode a nechať si ma v psychiatrickej liečebni.
Tri dni vydržím a idem preč. Do toho mi pípla výplata, ja mobil pri sebe, tak budem vsádzať aj tu v cvokhause. Druhý deň za mnou prišla návšteva, sudkyňa a obhajkyňa, práve kvôli môjmu držaniu v blázinci cez môj nesúhlas. Dostal som na podpísanie lajstra, ktorá vysvetľovala prečo, načo a na ako dlho. Prežijem to, mám mobil a výplatu. Nudiť sa nebudem a možno konečne vyhrám. Takže som tri dni prestávkoval, ja, zatvorený gambler, samovrah, v zariadení, kde by som to fakt robiť nemal. To je ako zavrieť alkoholika a nechať ho na izbe s plnými fľašami alkoholu. Pobyt k ničomu a za tri dni som bol prepustený – našťastie spoločne s iným pacientom pre ktorého prišla mamička a vzali ma so sebou.
Hurá. Prišiel som domov, žena bola v práci, privítal som sa ale aspoň s najlepšou kamoškou – štvornohou Čelsí. Obaja sme boli radi, že sa vidíme. No a zase na mňa padla deka. Som síce doma, živý, ale stále vlastne tam, kde som bol nerád, a s ďalšími dlhmi z prestávkovanej výplaty v blázinci. Nezostáva než predať to posledné čo máme, moju milovanú chatu.“
Petr Sýkora, 📚 Diagnóza gambler (2023)
.

Tvorcovia hracích automatov odrbávajú mozgy hráčov tesnými prehrami

„Strojcovia hracích automatov vyladili algoritmy tak, aby sme zažívali opakované tesné prehry, čo núti ľudí hrať znova a rýchlejšie. Tímy vedcou v Izraeli a v Kanade zistili, že časté tesné prehry (ako v prípade automatov) vedú ľudí k tomu, že hrajú o 33 % dlhšie. Tvrdia, že tesné prehry oživujú hru, pretože náš mozog ich vníma podobne ako výhry. Sú zábava a odmena samy osebe, hoci sme nič nevyhrali.“
Michael Easter, 📚 Nenásytný mozog (2023)
.

Nepredvídatelná odmena prekabáti aj holuby

„Psychológ Thomas Zentall uskutočnil štúdiu, v ktorej si holuby vyberali medzi dvoma hrami. V prvej dostali 15 zrniečok obľúbeného žrádla zakaždým, keď ďobli do svetla. Polovica zapnutí viedla k jedlu. Napríklad: Ďob! – žiadne jedlo! Ďob! – Jedlo! Ďob! – žiadne jedlo! Ďob! – Jedlo! A tak ďalej, a tak ďalej. V druhej hre dostávali jedlo približne po každom piatom ďobnutí. Takže len 20 % viedlo k jedlu.
Táto hra však mala dva chytáky.
Prvý háčik druhej hry spočíval v tom, že výhra bola väčšia. Keď holuby vyhrali, dostali 20 namiesto 15 zrniečok toho istého chutného jedla. Druhým háčikom bolo, že výhry boli nepredvídateľné. Hra preto vyzerala skôr takto:
Ďob! – žiadne jedlo!
Ďob! – žiadne jedlo!
Ďob! – žiadne jedlo!
Ďob! – kopa jedla!
Ďob! – žiadne jedlo!
Ďalšie kolo alebo aj päť mohlo vyzerať takto:
Ďob! – žiadne jedlo!
Ďob! – kopa jedla!
Ďob! – žiadne jedlo!
Ďob! – žiadne jedlo!
Ďob! – žiadne jedlo!
Matematicky je oveľa rozumnejšie hrať prvú hru. Ak ju holub odohrá stokrát, nakoniec získa celkovo 750 zrniečok potravy. Ale pri druhej hre, aj keď má výhra vyššiu hodnotu, získa celkovo len 400 zrniečok potravy.
Lenže Zentall zistil, že už po niekoľkých sedeniach začali holuby uprednostňovať hru s nižšou pravdepodobnosťou na výhru potravy. Presne 96,9 % holubov si vybralo hru číslo dva.
Aj ostatné laboratórne zvieratá neustále preferujú druhú hru, hoci im prináša menej zdrojov. Niektoré si ju vyberú aj vtedy, keď im prvá hra prinesie viac ako 700 % potravy. Sedemsto percent. Prečo je to tak? Hodnota alebo odmena za určité správanie čiastočne závisí od toho, ako často dostanete odmenu. Ak ste si takmer istí, že príde odmena, je to príjemné. Ale ak si nie ste istí a príde, ste nadšení. Až tak, že budete robiť neoptimálne rozhodnutia. U ľudí to vidíme neustále.
Treba dodať, že takto sa chovali holuby, ktorí žili v malých klietkach. Keď mohli lietať s ostatnými holubmi vo veľkom priestore, zrazu sa začali rozhodovať optimálne. Vybrali si prvú hru. Tú nehazardnú (u ľudí je to rovnaké – štúdie dokazujú, že ľudia spokojní so svojím životom majú tiež tendenciu hrať menej ako tí, ktorí sú nespokojní, pozn.).“
Michael Easter, 📚 Nenásytný mozog (2023)

Aké pre mňa môžu byť dôsledky tipovania, stávkovania a hazardných hier?

Dôsledky problémového hrania alebo závislosti sa prejavujú najmä finančnými problémami vo forme vysokých dlhov až bankrotu. Patologické hráčstvo je spojené s depresiou, užívaním alkoholu a drog, problémami so zákonom a častejším vyhľadávaním psychiatrickej starostlivosti. Výskyt samovrážd je u patologických hráčov niekoľkonásobne vyšší ako u bežnej populácie. Taktiež je u hráčov vyšší výskyt problémov s telesným zdravím ako hypertenzia a obezita. Domáce násilie je u patologických hráčov častejšie ako u ľudí nadmerne pijúcich alkohol.
Adam Kurilla, klinický psychológ z Centra pre liečbu drogových závislostí v Bratislave

Samovražedné myšlienky a pokusy o samovraždu sú u gamblerov časté. Dokazujú to viaceré štúdie

„V súbore 1 471 študentov sa zistil výskyt samovražedných pokusov u 26,8 % studentov s hráčskymi problémami versus u 7,2 % študentov bez nich (Ladouceur, 1994). Medzi 164 členmi Gamblers Anonymous až 48 % hráčov referovalo o samovražedných predstavách a 13 % z nich malo v anamnéze (zápis z rozhovoru, pozn.) samovražedný pokus. Zároveň sa zistilo, že hráči so samovražednými predstavami alebo pokusmi začínali s hraním v skoršom veku a mali závažnejšie hráčske problémy vrátane vyšších dlhov a častejšie participácie na ilegálnej činnosti súvisiacej s hraním (Frank, 1991).
Kausch (2003) uvádza, že až 39,5 % hráčov zo súboru veteránov absolvovalo špecializovanú liečbu až po samovražednom pokuse. Najbežnejším spôsobom samovražedného konania bolo predávkovanie sa liekmi. 64 % účastníkov výskumu uviedlo, že ich posledný pokus súvisel s hazardnými hrami.
Petryová a Kiluk (2002) uviedli, že 49 % z 342 osôb vyhľadávajúcich liečbu pre problémové hráčstvo malo samovražedné myšlienky (v celoživotnom meradle) a 17 % uviedlo, že spáchalo samovražedný pokus.
Ledgerwood a Petryová (2004) zistili v súbore 125 patologicky hráčov v 48 % v anamnéze samovražedné myšlienky súvisiace s hazardom, kým 12 % uviedlo, že sa v minulosti aspoň raz pokúsilo o samovraždu v súvislosti s hazardnými hrami.
Vo Švédsku (2018) bola realizovaná celoštátna kohortová (odhaľujúca riziká, pozn.) štúdia v súbore 2 099 ľudí s diagnózou poruchy hazardného hrania v ústavnom a/alebo ambulantnom systéme špecializovanej zdravotnej starostlivosti v rokoch 2005 až 2016. Štandardizované pomery úmrtnosti boli vypočítané pre mužov a ženy s ohľadom na celkovú mortalitu a samovražednosť v porovnaní so všeobecnou švédskou populáciou. Súbor tvorilo 1 625 mužov a 474 žien vo veku od 18 do 83 rokov pri prvej diagnóze poruchy hazardného hrania (priemer 36,5 roka). Počas sledovania zomrelo 67 osôb, z ktorých 21 pre dokonanú samovraždu. Výpočty ukázali 1,8-násobné zvýšenie úmrtnosti u jednotlivcov vo veku 20 až 74 rokov s poruchou hazardného hrania v porovnaní s bežnou populáciu a 15-násobné zvýšenie úmrtnosti z dôvodu samovraždy oproti bežnej populácii.“
Lenka Jenčová, Michal Patarák a kolektív, 📚 Porucha hazardného hrania (2023)
.

Nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu, Daniel Kahneman, povedal k psychológii stávkovania:

„Psychológia vysokých výhier v lotérii je podobná ako psychológia terorizmu. Celá komunita zdieľa vzrušujúcu možnosť získať vysokú výhru a tento pocit živia rozhovory v práci aj doma. Kúpa žrebu je okamžite odmenená príjemnými predstavami. Skutočná pravdepodobnosť je zanedbateľná: záleží len na potenciálnej možnosti.

Keď je hlavná cena veľmi vysoká, kupujúcim žrebu neprekáža, že ich šanca na výhru je minimálna. Ľudia si žrebom nekupujú len šancu vyhrať, kupujú si právo snívať o výhre.“
Daniel Kahneman, 📚 Myslenie rýchle a pomalé (2011)

„Omylom gamblera je viera v spravodlivý svet – presvedčenie, že všetko, čo sa deje, je fér – ak sa stalo niečo, čo bolo pre nás nevýhodné, čoskoro by mal nastať opak.“

Marek Jurkovič, Vladimíra Čavojová, Ivan Brazina, 📚 Prečo ľudia veria nezmyslom (2019)

Dá sa živiť stávkovaním?

Mám vo svojom okolí ľudí, ktorí sa kurzovým stávkovaním živia – ľahké peniaze? Omyl. Tvrdá analytická práca, veľmi náročná na psychiku. Psychika znemožňuje úplnej väčšine ľudí sa tomuto profesionálne venovať. Zároveň, človek, ktorý toto robí analyticky kvalitne, by bol podľa mňa ešte úspešnejší v živote, ak by svoju snahu venoval inej analytickej činnosti, kde by získaval skúsenosť a hodnotu na trhu práce alebo šancu na úspech v podnikaní.
Takže dá sa živiť stávkovaním? Áno, dá, nie je to ale žiadny dream job, skôr naopak.
Dávid Vyšňovský, finančný analytik

Ako využiť hazard na niečo dobré?

Už v roku 1933 bolo vo Fínsku vydané nariadenie, že peňažné výherné automaty môžu prevádzkovať iba dobročinné organizácie. V roku 2017 sa všetky spojili do jednej spoločnosti, Veikkaus Oy. Vytvorením iba jedinej spoločnosti, ktorá prostredníctvom jedného hráčskeho účtu ponúka účinnejšie nástroje na zvládanie hrania (napríklad znižovaním počtu hracích automatov alebo informáciami o čase strávenom hraním), sa zjednodušila pomoc problematickým hráčom. Súčasne je aj dnes zisk z hrania použitý na projekty v sociálnej a zdravotnej oblasti. Vďaka peniazom z hazardných hier sa podarilo odstrániť mnohé nerovnosti. Dopyt po hazarde sa využíva na niečo pozitívne.
Napísané podľa kapitoly Združenie hracích automatov v knihe 📚 100 inovácií z Fínska (2017)
.

„Z vlastných skúseností si myslím, že hranie a stávkovanie je oveľa nebezpečnejšie, než fajčenie v krčmách. Zo všetkých strán na nás útočia reklamy na online stávkovanie a na stávkové kancelárie, rovnako tak máme stále zbytočne mnoho legálnych herní a kasín.“
Petr Sýkora, 📚 Diagnóza gambler (2023)

„Pandémia urýchlila nástup online hazardného hrania. Pred pandémiou sme mali väčšinu pacientov, ktorí hrali v kamenných prevádzkach, dnes väčšina hrá a stávkuje online.“
Adam Kurilla, klinický psychológ z Centra pre liečbu drogových závislostí v Bratislave

„Do bezodnej studne môžeš vysypať zlatý náklad tisíce karavan bez toho, aby si začal dávať.“
Antoine de Saint-Exupéry, francúzsky spisovateľ a letec, 📚 Citadela (1948)
.
.