Toto je zárodok témy o diverzifikovaní v rámci projektu 20 finančných cieľov. Ďalšie texty, zaujímavosti a odkazy budú doplnené.

Ako diverzifikovať?

„Diverzifikovaná skupina robí vždy lepšie rozhodnutie, pretože je chránená pred efektom konformity a pretože je vždy užitočné vypočuť si viac rôznych myšlienok.

Vzhľadom na to, že život je nepredvídateľný, sa môže ľahko stať, že to, čo sa spočiatku zdalo ako nedobré riešenie, sa môže zrazu stať presne tým, čo potrebujeme. Je preto rozumné nechať v mnohých oblastiach života priestor na vyskúšanie paralelných možností – ak si chcete nájsť priateľov, vstúpte do niekoľkých spoločenských klubov, nie iba do toho, ktorý sa zdá najsľubnejší. Špeciálne to však platí v oblasti inovácií, kde môže byť jedna dobrá myšlienka alebo nová technológia mimoriadne cenná.

V neistom svete potrebujeme viac než len plán A, čo znamená, že musíme vytvoriť priestor pre plán B, C, D a ďalšie.“
Tim Harford, 📚 Adaptujte sa (2011)

Ako vyzerá diverzifikácia?

Zoberme si ako príklad jeden z najznámejších indexov na svete, S&P 500. Jedna z troch najvýznamnejších ratingových agentúr sveta, Standard and Poor’s do neho od roku 1957 zahŕňa akcie 500 najväčších spoločností v 11 rôznych odvetviach, kótovaných na burzách v USA. 500 je už naozaj poriadna diverzifikácia. Vyzerá takto:

K tomu, čo vidíte:
1) Všimnite si, že niektoré spoločnosti majú väčší podiel a iné menší. To sa samozrejme upravuje v priebehu času, podľa ich trhovej kapitalizácie, likvidity akcií, rastu alebo poklesu.
2) Čím zelenšia farba na obrázku, tým viac akcie spoločností rastú, čím červenšia, tým viac klesajú. Všimnite si, ako málo je na obrázku zelenej. Zatvorte oči a dotknite sa prstom obrázka. Ste na zelenej alebo červenej? Pravdepodobnejšie je, že ste na červenej. Čo demonštruje, ako si vyberá človek, ktorý chce investovať a náhodne kupuje akcie jednotlivých spoločností – je oveľa pravdepodobnejšie, že skončí na červenej.

Obrázok indexu S&P 500 ukazuje, ako funguje trh a ekonomika – máte 500 firiem, iba niekoľko málo desiatok z nich generuje rast, ťahajú však celý index. Na trhu sú tisíce a desaťtisíce firiem, ale iba zlomok z nich je úspešných. Vyzerá to málo, ale tie najúspešnejšie spoločnosti dokážu svojim úspechom inšpirovať a ťahať ostatných natoľko, že posúvajú vpred celý trh. Samozrejme by bolo ideálne investovať iba do týchto najúspešnejších spoločností, to však málokto dlhodobo vie (u ľudí, ktorí to v minulosti dokázali, je otázkou, či išlo o schopnosti alebo náhodu). Preto, keď chce bežný smrteľník investovať napríklad na 20 rokov, vyberie si veľmi diverzifikovanú investíciu, ako napríklad fond kopírujúci S&P 500 (alebo MSCI World). Priemerný zisk porážajúci infláciu je lepší ako bombastický zisk s pravdepodobnosťou pol (a menej) percenta, že vyjde.

⚠ Pozor na naivnú diverzifikáciu!

Naivná diverzifikácia je, keď si vyberieme súčasne dobré aj zlé. Alebo súčasne kvalitné aj menej kvalitné. Alebo niečo, čo poznáme aj nepoznáme. Veľmi dobre ju opisujú Richard H. Thaler a Cass R. Sunstein v knihe 📚 Šťuch / Nudge (2010):
„Naivná diverzifikácia vo výbere portfólia môže mať výrazné následky na to, čo ľudia robia a s koľkými peniazmi nakoniec skončia. V jednej štúdii boli zamestnanci univerzity opýtaní, ako by investovali svoje peniaze na penziu, keby mali na výber len z dvoch fondov. V prvej skupine jeden fond investoval iba do akcií, druhý iba do dlhopisov. Väčšina účastníkov investovala svoje peniaze pol na pol. Ďalšej skupine bolo povedané, že jeden fond investuje iba do akcií a druhý, zmiešaný, investuje pol do akcií a pol do dlhopisov. Ľudia v tejto skupine mohli tiež investovať 50% do akcií, keby všetky peniaze vložili do druhého fondu. Títo ľudia ale nasledovali pravidlo 50 na 50 a rozdelili svoje peniaze rovnomerne medzi oba fondy. Ľudia v tretej skupine dostali na výber medzi zmiešaným fondom a fondom dlhopisov. Môžete hádať, čo urobili. Tieto výsledky naznačia, že súbor fondov v ponuke môže silne ovplyvniť, čo si účastníci vyberú.

Zamestnávateľ napríklad môže ponúkať 3 druhy fondov životného štýlu – konzervatívny, mierny a agresívny. Tieto fondy už sú diverzifikované, tak si jedinec musí vybrať len ten fond, ktorý sedí jeho voľbe rizika. Takéto rozčlenenie je dobrý nápad a predstavuje skvelú sadu východiskových možností. Keď sú ale tieto fondy iba zahrnuté do zmesi ostatných fondov, mnoho ľudí nechápe, ako ich používať. Napríklad len málo ľudí vloží všetky peniaze do takého fondu, aj keď na tento účel bol navrhnutý. Jedna štúdia skúmala správanie účastníkov plánu, ktorý ponúkal 3 fondy životného štýlu (zmiešané fondy, ktoré sa líšia mierou rizikovosti) a k tomu 6 iných fondov (indexový, rastový, dlhopisový, atď.). Je zaujímavé, že účastníci, ktorí investovali do konzervatívneho fondu, do neho umiestnili len 31 percent a zvyšok rozdelili medzi ostatné fondy. Pretože v ponuke ostatných fondov dominovali akcie, výsledkom bolo, že tí ktorí investovali do konzervatívneho fondu, mali 77 % uložených v akciách. Títo účastníci nakoniec majú vcelku agresívne portfólio, a asi si to ani nie sú vedomí. Architektúra výberu sa stáva čoraz dôležitejšou, pretože plány stále zvyšujú počet možností v ponuke a pre ľudí je stále ťažšie a ťažšie si dobre vybrať.“

Termín:
ARCHITEKTÚRA VÝBERU
Architektúra výberu je termín používaný v knihe Šťuch / Nudge. Autori ho demonštrujú na príklade Carolyn. Carolyn mala na starosti stravovanie detí v školách a experimentovala s tým, v akom poradí bolo jedlo vystavené. Prvé mohli byť napríklad hranolky, cestoviny alebo dezert. Deti si vyberali podľa toho, ako bolo jedlo vystavené. Tvorca architektúry výberu v jednotlivých jedálňach má teda v rukách obrovskú moc ovplyvniť, či a ako budú deti konzumovať zdravé alebo nezdravé jedlá. Rovnako supermarket ovplyvní, ktoré produkty budú vo výške očí a ktoré pri zemi. A aj Netflix ovplyvňuje, ktoré filmy nám padnú do očí ako prvé. A v konečnom dôsledku aj to, ako nám budú predložené investičné možnosti ovplyvní, ako budeme investovať.

⚠ Keď nechceme rozbité vajcia, potrebujeme, aby každému košíku hrozilo nebezpečenstvo v inú dobu

„Pri diverzifikácii ide o rozdelenie celkovej investovanej sumy do viacerých druhov investícií. To ale nestačí: sila diverzifikácie nastupuje iba v prípade, že si vyberieme konkrétne druhy investícií tak, aby sme u nich mohli v budúcnosti očakávať vzájomne odlišný vývoj výnosov.

Najsilnejšia diverzifikácia nastáva v prípade zápornej korelácie výnosov, teda v prípade prevažne opačného očakávaného vývoja výnosov: v dobách, keď jeden druh investície bude vykazovať nečakane nízky výnos, je výnos z iného druhu investície obvykle nečakane vysoký, a v iných dobách naopak. Slabšia diverzifikácia nastáva v prípade nulovej korelácie, keď z nečakane nízkeho výnosu jedného druhu investície neplynie nič pre výnos z iného druhu investície.

Princíp diverzifikácie sa často ilustruje ako zásada nevkladať všetky vajíčka do jedného košíka. Rozdeliť vajíčka do viacerých košíkov ale na zníženie rizika rozbitia týchto vajec nestačí. Ak sú všetky košíky na rovnakom mieste, hrozí im v rovnakých okamihoch rovnaké nebezpečenstvo, a o žiadnu diverzifikáciu nejde. Musíme košíky zvoliť tak, aby každému hrozilo nebezpečenstvo v inú dobu.“
Michal Skořepa, 📚 Finančné jednohubky (2024)
.

Ako si vybudovať vedľajší príjem?

Prvým textom úvodného komiksu je: Vytvorím si viac, než jeden príjem. Nie je to myslené ako druhý úväzok – vedľajší príjem má byť práca, ktorá človeka baví, ktorej sa môže venovať len občas, ale napriek tomu mu prinesie peniaze. Je to o premýšľaní a nájdení medzery na trhu. Veľmi odporúčam knihu 📚 Vedľajší príjem – od nápadu k peniazom za 27 dní (2017), ktorú napísal Chris Guillebeau a ktorá obsahuje naozaj veľké množstvo nápadov a myšlienok. Predstavuje príbehy ľudí, ktorí navrhli, že urobia svadobné fotografie, postrážia na týždeň psa, prekvapivo zarobili peniaze vďaka obrázkom na Pintereste, ponúkli „najúžasnejšie hodiny hry na gitaru vo vesmíre“ alebo začali organizovať výrobu srdiečok k Valentínovi. Jeden študent písal životopisy, nakoniec však zarobil ešte viac, keď vytvoril a ponúkol šablónu šestnástich unikátnych predlôh pre životopis. Jedna IT špecialistka si uvedomovala, aké nekvalitné sú weby mnohých firiem. Premýšľala začať weby tvoriť, nakoniec však bolo efektívnejšie robiť kurzy a učiť ľudí, ako vytvoriť dobrý web.
Zopár myšlienok, ako ísť na to:
„Mať vedľajší príjem je predovšetkým o schopnosti konať! Musíte svoj nápad uskutočniť zvyčajne ešte predtým, než sa cítite stopercentne pripravení, a následne ho po prvých výsledkoch znova prehodnotiť a doladiť.
Potrebujete predovšetkým ochotu učiť sa. Experimentovať.
Jediný spôsob, ako sa dá naučiť zarobiť si peniaze navyše, je prax.
Naučte sa prichádzať s výnosným nápadmi.
Vyberte ten najlepší nápad.
Pripravte sa na to, že sa o svoj nápad podelíte so správnou skupinou ľudí.
Odštartujte projekt a sledujte výsledky.
Prehodnoťte a dolaďte zdroj svojho vedľajšieho príjmu.
A ak sa správne rozhodnete, môže to byť tiež zábava. No na rozdiel od iných vecí, ktoré robíte pre potešenie, táto vám skutočne každý mesiac vynesie nejaké to euro navyše.
Nie všetky nápady sú rovnako dobré. Dobrý nápad schopný zarobiť peniaze, má 3 základné vlastnosti. Musí byť uskutočniteľný, výnosný a presvedčivý.
A k vám nie je jasné, ako by vám ľudia mohli zaplatiť, nechajte to tak.
Ak na uskutočnenie svojho nápadu potrebujete 3 roky, nechajte to tak.“

„Keď je tvoj plat jediným zdrojom tvojho príjmu, si krok od chudoby.“
Warren Buffett (*1930), americký obchodník a investor

„Budúcnosť už nie je, čo bývala.“
Niels Bohr (1885-1962), dánsky fyzik

„Žiadny námorník sa nenaučil svoju prácu na pokojnom mori.“
Franklin D. Roosevelt, prezident USA 1933 až 1945

„Peniaze často držíme všetky pokope a potom vôbec nevieme, ako sa o ne máme starať. Nevieme, lebo ani nemôžeme vedieť. O jednotlivé kôpky sa totiž musíme starať rozdielne.“
Marek Prokopec, 📚 Koľko kam? Jednoduché pravidlá, ako plánovať svoju finančnú budúcnosť (2023)